Narodeniny si pripomínajú ľudia, ale i organizácie. SPPK v minulom týždni oslávila svoju dvadsiatku, a v prítomnosti všetkých svojich kolegov, spolupracovníkov a čelných predstaviteľov v odbore bilancovala, oceňovala a oslavovala.
Chcel by som touto cestou SPPK poďakovať za ocenenie, ktoré udelila redakcii Roľníckych novín, vážime si ho. Našou primárnou snahou je podpora a pomoc poľnohospodárstvu a poľnohospodárom, a na tejto kľúčovej myšlienke sa spolupráca medzi SPPK a Roľníckymi novinami zakladá.
Dobre poznám českých poľnohospodárov, a už poznám aj poľnohospodárov na Slovensku. Naše národy majú veľa spoločného, či už to je kus histórie, problémy v poľnohospodárstve či mentalita. Precestoval som kus sveta, a viem, že máme tendenciu vyzdvihovať skôr nedostatky, negatíva, pesimizmus. Pritom taký Američan je stále „happy“, ale jeho problémy sú podobné ako tie naše.
My ako vydavateľstvo poskytujeme záujmovým organizáciám priestor v novinách, aby svoje aktivity a úsilie zviditeľnili. A cením si každého, kto chce poľnohospodárom pomáhať.
Poznám slovenské i české diskusie na tému: Čo komory mohli, a neurobili. Ale položme si otázku: Čo by bolo, keby sa komory a záujmové organizácie za poľnohospodárov v uplynulých rokoch nebili, keby nelobovali, neprotestovali a keby nepracovali v záujme odboru?
Situácia by bola horšia ako je dnes, a preto som presvedčený, že v deň osláv patrí komorám poďakovanie najmä za to, čo urobili.
MARTIN SEDLÁČEK
