Prijatie Smernice Rady EÚ č. 1999/74/ES podnietilo rozvoj alternatívnych systémov v chove hydiny. Pod týmto názvom sa však skrýva niekoľko systémov ustajnenia.
Môžeme ich rozdeliť do nasledovných kategórií - chov na hlbokej podstielke s možnosťou kombinácie roštovej podlahy, voliérový chov a intenzívny výbehový chov.
V prípade podlahových chovov je podlaha čiastočne pokrytá podstielkou zo slamy alebo hoblín a čiastočne bidlami nad trusníkom pokrytým roštovou podlahou. Nad roštovou podlahou sú umiestnené kŕmidlá a napájačky. Tým sa dosahuje predĺženie pobytu sliepok na roštoch, a tak sa prevládajúci podiel trusu zachytáva do podroštových priestorov. Pre znášku vajec sú zriadené znáškové hniezda, ktoré môžu byť konštruované na ručný i automatický zber.
Stálym problémom v bezklietkových systémoch je manipulácia s podstielkou a jej udržiavanie vo vhodnom stave. Keď je podstielka studená a mokrá, zvyšuje sa riziko infekcie, parazitických a bakteriálnych ochorení. Nemalé ťažkosti spôsobuje sociálna štruktúra kŕdľa s výskytom kanibalizmu, najmä na začiatku znášky.
Nevýhodou intenzívneho výbehového chovu je vysoké riziko vzniku ochorení, a to vzhľadom na kontakt nosníc s trusom a voľne žijúcimi vtákmi. Vysoké je tiež riziko ohrozenia predátormi, a z toho vznikajúci strach z nich. Sliepky sú vystavené pôsobeniu extrémnych klimatických podmienok. Je tu pomerne vysoká náročnosť na pracovnú silu.
Voliéry predstavujú pozvoľný prechod od klietkových technológií na voľný chov. Dizajn systému vychádzal z požiadavky zabezpečiť hustotu osadenia na úrovni trojetážovej klietkovej technológie, a skutočne sa čiastočne podobá klietkovej hale. Tvoria ho rady drôtených alebo plastových roštov usporiadaných do etáží.
(Doc. Ing. JAN BROUČEK, DrSc.)
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 2.
