Zemiaky sú údajne naším druhým chlebom. Avšak ich pestovatelia ani napriek veľmi dobrej tohtoročnej úrode nemajú na ružiach ustlané. Prečo? Na túto a na ďalšie aktuálne otázky, týkajúce sa tohtoročného zemiakarského roka, odpovedá JOZEF ŠUMICHRAST, predseda Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu SR.
rn rozhovor
Keď sme si dohadovali tento rozhovor na tému hodnotenia tohtoročného zemiakarského roku, povedali ste, že jedno oko sa smeje, ale druhé plače. Čo vás viedlo k tomuto konštatovaniu?
„Každého poľnohospodára poteší dobrá úroda; teší sa, keď dopestuje produkt, ktorý nielen pekne vyzerá, ale je aj zdravý a chutný. Zemiaky sú presne takýmto produktom. Nie každý rok im praje počasie, ale tento rok bol pre zemiaky naozaj priaznivý. Zemiaky sú plodinou s najväčším počtom vírusových a hubových ochorení, a zemiakari bojujú aj s novými škodlivými organizmami. Napriek tomu sa zemiakari v tomto roku tešia z kvalitnej úrody, ale bohužiaľ, predajné ceny sú na najnižšej úrovni za niekoľko rokov. V kombinácii s cenami ostatných komodít, obilnín a olejnín, je aktuálna situácia z pohľadu poľnohospodára, ktorý má v osevnom postupe zaradené aj zemiaky, žalostná.“
Štatistický úrad SR nedávno uverejnil odhad celkovej úrody ostatných zemiakov, teda bez skorých odrôd. Ich tohtoročná produkcia v objeme 174,4 tisíca ton by mala byť približne o tretinu, konkrétne o 43,5 tisíca ton, vyššia ako bola vlani. Priemerný výnos sa očakáva na úrovni 31,4 tony z hektára, čo by bol rekord od roku 1970, odkedy sú dostupné údaje. Tento výsledok predstavuje nárast o takmer 13 percent oproti minulému roku, a zároveň je o takmer 29 percent nad priemerom úrod z posledných piatich rokov. Vysadená plocha medziročne vzrástla o viac ako 14 percent, na 5,6 tisíca hektárov. Sú to relevantné údaje aj z pohľadu praxe? A naplnia sa podľa vášho názoru tieto očakávania?
„Na tieto údaje sa treba pozerať z viacerých uhlov. Vzhľadom na to, že sme v zemiakoch klesali len k 40-percentnej sebestačnosti, mňa jednoznačne teší skutočnosť, že sa zvýšili pestovateľské výmery. A aj rast hektárových úrod znamená, že sa zlepšujeme, pretože v tomto ešte máme značné rezervy. Určite by sme mohli mať k dispozícii aj presnejšie údaje, ak by sa zaviedol register zeleniny a zemiakov, ktorý by mal byť verejne prístupný a v ktorom by mali byť zverejnené aj úrody jednotlivých pestovateľov. V posledných rokoch sa zvýšil aj počet podnikateľských subjektov, ktoré pestujú zemiaky. Tieto subjekty sa k pestovaniu zemiakov po rokoch vracajú alebo ich nanovo zaraďujú do osevného postupu. Samozrejme, ide o menšie výmery, ale aj tak ma to teší. A veľmi citeľný je nárast záujmu o pestovanie zemiakov u samozásobiteľov. Údaje za tento sektor sa odhadujú veľmi ťažko; ako tak sa dajú odhadnúť len cez predaj certifikovanej sadby, ale tá tvorí len časť z vysadenej plochy.“
Aká je v súčasnosti situácia v samotnom zbere zemiakov? Koľko plôch je už po zbere a koľko zostáva pozberať?
„Zber zemiakov na juhu Slovenska je už prakticky ukončený. Posledné hektáre sa vyorávali v tomto týždni. Podmienky na to boli priaznivé, ba aj vlaha prišla v správnom čase; tak, aby sa zemiaky dali vyorávať. Na severe Slovenska, kde sa produkuje predovšetkým sadivo, prevládalo od 22. septembra tohto roku chladné a vlhké počasie, ktoré bránilo plynulému zberu zemiakov. Napriek tejto skutočnosti sa tam k začiatku tohto týždňa pozberalo asi 95 percent zo všetkých plôch. Úrody ako aj produkcia je nadpriemerná. Na základe porovnateľných vegetačných podmienok s Českou republikou možno v tomto roku očakávať vyššie percento zostupnených množiteľských porastov, no pri dobrej úrode zemiakov je reálny predpoklad, že domáci množitelia zabezpečia dostatok kvalitného sadiva.“
Čo je najväčšou brzdou v odbyte zemiakov?
„Bohužiaľ, keď je zemiakov prebytok, vždy je problémom umiestniť ich na trhu. A tento rok je extrémny. Pestovatelia, ktorí produkciu nemôžu uskladniť, snažia sa ju umiestniť na trh čím skôr po vyoraní, čo vyvoláva tlak na zníženie ceny. Napríklad v ČR majú pestovatelia určitú výhodu v tom, že aj konzumné zemiaky dokážu umiestniť v škrobárňach. Na Slovensku takéto spracovanie nemáme, respektíve máme ho len v minimálnom objeme. Viacerí slovenskí pestovatelia začali pestovať zemiaky na výrobu hranolčekov pre rakúskeho odberateľa, ale aj tam sú limitovaní len zmluvným objemom. V každom prípade je potrebné budovať sklady a pozberové linky, aby prišlo k rozloženiu umiestňovania produkcie v čase a aj na základe aktuálnej požiadavky trhu.“
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
