Nová Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, platná po roku 2013, by mala byť zelenšia, spravodlivejšia, efektívnejšia a účinnejšia. Aspoň tak to tvrdí Európska komisia vo svojom návrhu budúcej podoby agrárnej politiky spoločenstva.
V uvedenom dokumente, ktorý komisia predstavila v polovici novembra, však ešte chýbajú konkrétne návrhy, ako by sa mali tieto ciele naplniť. No napriek pomerne všeobecnému a nezáväznému zneniu tohto návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ do roku 2020 možno už niektoré návrhy považovať v podstate za definitívne.
Všetko nasvedčuje napríklad tomu, že priame platby zostanú zachované a že únia nadobro upustí od takzvaného historického princípu pri ich výpočte. Práve historický princíp bol pritom tŕňom v oku poľnohospodárov z nových členských krajín.
Na Slovensku i v ostatných krajinách EÚ-12 sa v súvislosti s novou podobou agrárnej politiky pozornosť poľnohospodárov sústreďuje aj, či najmä, na požiadavku zabezpečenia rovnakej úrovne podpôr v celej únii.
A hoci zatiaľ nič nie je definitívne, aj na základe návrhu Európskej komisie možno povedať, že novým členským štátom sa túto požiadavku nepodarí v plnej miere presadiť. A hoci sa to našim poľnohospodárom nepočúva ľahko, ani by nebolo správne, keby všetci dostávali rovnako. Musíme si totiž uvedomiť, že sto eur má úplne inú hodnotu vo Francúzsku či v Nemecku, ako napríklad u nás, v Lotyšsku alebo v Rumunsku.
Maximum čo môžeme ešte uhrať, a o čo by sme sa mali zo všetkých síl snažiť, je teda to, aby tá komisiou navrhovaná jednotná priemerná sadzba bola čo najvyššia. A to platí napriek tomu, že už v súčasnosti spomínaných 250 eur na hektár je oveľa viac ako tohtoročných 142 eur, ktoré dostanú naši poľnohospodári vo forme jednotnej platby na plochu.
Pre Slovensko je určite dobrou správou to, že aj po roku 2013 sa bude veľký dôraz klásť na environmentálne funkcie poľnohospodárstva, dokonca možno ešte väčší než doteraz. To by vzhľadom na veľký rozsah horských a podhorských oblastí mohlo byť pre nás výhodou. Otázkou však je, akú podobu bude mať nová klasifikácia znevýhodnených oblastí.
Osobitnú pozornosť treba venovať aj otázke takzvaných národných podpôr. Veď práve tie spôsobujú asi najväčšie rozdiely medzi starými a novými členskými krajinami. Ak sa nepodarí presadiť aspoň nejaký primeraný strop pre výšku štátnej pomoci – jej úplné zrušenie zrejme totiž neprichádza do úvahy - tak štáty EÚ-12 budú naďalej ťahať za kratší koniec povrazu.
Slovensko, Česká republika a asi aj Nemecko budú určite najväčšími odporcami takzvanej modulácie, čiže stanovenia stropu priamych platieb podľa veľkosti fariem. No vyzerá to tak, že tento prvok sa v novej spoločnej agrárnej politike nakoniec predsa len objaví. Našu pozornosť by sme teda mali sústrediť skôr na to, aby sa nám ho čo najviac podarilo eliminovať komisiou navrhovaným zohľadnením „príspevku veľkých poľnohospodárskych podnikov k zamestnanosti na vidieku“.
Z predloženého návrhu EK tiež vyplýva, že „podpory by mali byť lepšie zacielené na aktívnych poľnohospodárov“, teda už hádam konečne skončí politika podpory ničnerobenia. Komisia chce upriamiť pozornosť aj na priamy predaj a miestne trhy, ako i na špecifické potreby mladých poľnohospodárov. To všetko by bezosporu mohlo byť prínosom.
Jedným z nových prvkov budúcej agrárnej politiky, ktorý naši poľnohospodári určite privítajú, by mohol byť „súbor nástrojov riadenia rizík na lepšie zvládanie neistoty trhov a nestability príjmu“.
Hoci je návrh novej agrárnej politiky prezentovaný skôr ako námet do diskusie, predsa len už mnohé naznačil. V prvom rade to, že naša štartovacia pozícia je podstatne lepšia než pred vstupom do EÚ. Teraz je už len na nás, aby sme si ju v nasledujúcich mesiacoch ešte vylepšili.
