Moderné poľovníctvo je v ostatných dvoch desaťročiach konfrontované s množstvom otázok, vyplývajúcich z dôsledkov spoločenských, ekonomických a legislatívnych zmien, ktoré prináša proces harmonizácie práva Európskej únie s právom jej členských krajín. V rámci tohto procesu sme však svedkami, že kým poľovníci a ich národné i nadnárodné organizácie hľadajú spoločné riešenia, samotné poľovníctvo sa stáva terčom samozvaných vševedov spoza obrazoviek počítačov, žijúcich svoj virtuálny život často bez akejkoľvek osobnej skúsenosti s fungovaním zákonov prírody.
BRATISLAVA. Mnohí z nich, prikrytí rúškom anonymity elektronických médií, sú pripravení kedykoľvek, kdekoľvek a akýmkoľvek spôsobom spochybniť historické, environmentálne a spoločenské princípy moderného poľovníctva. Akási „moderna“ v podobe povyšovania vlastných názorov rôznych aktivistov nad objektívne skúsenosti praxe a výsledky výskumu generácií renomovaných vedcov je, žiaľ, dnes už takmer každodennou realitou.
Výsledkom ochoty európskeho spoločenstva akceptovať takéto názory a aktivity sú kŕdle krkavcov a kormoránov, svorky vlkov a početné skupiny medveďov, ktoré „gazdujú“ v našich revíroch za nás a na náš účet.
Odstrašujúcim príkladom bola napríklad nízka účasť poľovníkov na verejnej konzultácii a elektronickom zisťovaní informácií o vhodnosti a primeranosti právnych predpisov EÚ o prírode (smernica o vtákoch a smernica o biotopoch), ktoré prebiehali na internete do 24. júla 2015.
Mimovládne ochranárske zoskupenia, právnické i fyzické osoby, presadzujúce rozsiahle obmedzovanie práv vlastníkov a užívateľov poľovných pozemkov a poľovných revírov, svojou účasťou v tejto medzinárodnej ankete viac ako stonásobne prekonali poľovníkov, lesníkov, poľnohospodárov.
(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách)
