Výroba hydinového mäsa na Slovensku sa za posledných deväť rokov znížila o viac než 50 percent, na vlaňajších 64-tisíc ton. Jednou z hlavných príčin tohto výrazného poklesu výroby je nárast dovozu lacného hydinového mäsa. Uviedol to Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska.
Podľa našich hydinárov sa na Slovensko dováža značné množstvo nekvalitného a zdravotne nevyhovujúceho mäsa, čo ostatne potvrdzujú aj výsledky kontrol zo strany Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
„Zväčša ide o hydinu, ktorá kvalitou nezodpovedá ani triede B. Výrobcovia ju nedokážu umiestniť na trhu v západnej Európe, a tak sa jej za nízku cenu zbavujú predajom na Slovensko. Obchodné reťazce pôsobiace na našom trhu sa totiž riadia politikou nákupu tovaru za čo najnižšie ceny, hoci to ide aj na úkor kvality. Slovenskí hydinári, ktorí do obchodnej siete ponúkajú len hydinové mäso triedy A, potom, samozrejme, nemôžu byť konkurencieschopní,“ uviedol Daniel Molnár.
Obchodné reťazce sa voči týmto obvineniam bránia a tvrdia, že prednostne odoberajú hydinu od domácich producentov. Zároveň dodávajú, že z hľadiska kvality zaznamenávajú rovnaké problémy u zahraničných i domácich dodávateľov.
Ako ďalej Daniel Molnár pripomenul, slovenským hydinárom predražujú výrobu aj prísne veterinárne a kvalitatívne parametre, ktoré v mnohých prípadoch idú nad rámec legislatívy Európskej únie. „Okrem toho, my nemáme vynegociované ani žiadne výnimky, ako napríklad Poliaci, ktorí môžu hydinu chladiť aj vodou, čo je lacnejšie než chladenie vzduchom,“ pripomenul Daniel Molnár.
Osobitnou kapitolou je podľa neho ambulantný predaj hydiny. Týmto spôsobom sa podľa odhadu našich hydinárov predá na Slovensku ročne okolo 30-tisíc ton hydiny. „Tento predaj nepodlieha žiadnej kontrole, pritom je mimoriadne rizikový. Otázny je už samotný pôvod takto predávanej hydiny, nehovoriac o tom, že sa to robí bez príslušného povolenia a veľmi často v nevyhovujúcich podmienkach,“ zdôraznil Daniel Molnár.
V tomto prípade môže podľa neho pomôcť jedine súčinnosť a úzka spolupráca zainteresovaných organizácií – teda polície, veterinárnej správy, samosprávy a úradu verejného zdravotníctva.
„Ak aj veterinárom niekto takýto ambulantný predaj nahlási, kým prídu na miesto, predajca je už dávno niekde inde. A veterinári nemajú právomoc na to, aby zastavili takéto auto na ceste, to môžu len policajti. Pomohlo by však aj to, keby starostovia dôsledne kontrolovali, či takýto predajcovia majú príslušné povolenie,“ dodáva Daniel Molnár.
Upozornil však aj na ďalší a asi najdôležitejší problém, a tým je takzvané potravinové vlastenectvo, čiže orientácia spotrebiteľov na slovenské výrobky. Kým napríklad v západnej Európe spotrebitelia jednoznačne preferujú domáce výrobky, u nás je stále na prvom mieste cena.
Na túto otázku upriamujú pozornosť i obchodníci. Podľa nich by sa mal štát skôr ako na stavanie bariér a reštrikcií zamerať na podporu slovenskej produkcie. A to cez zlepšovanie podmienok slovenskej prvovýroby, alebo zvyšovanie povedomia slovenských spotrebiteľov.
„Nemyslím si, že štát by mal iba vyberať peniaze. Štát by mal jednoznačne podporiť aj záujem slovenského spotrebiteľa o slovenskú produkciu,“ povedal Lukáš Urbánek, komerčný riaditeľ Tesco Stores SR.
