07.05.2018 | 06:05
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Návrh rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027 vnímame s veľkým znepokojením

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) vníma návrh rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027 s veľkým znepokojením. Uviedla to pre TASR hovorkyňa SPPK Jana Holéciová v reakcii na návrh zverejnený Európskou komisiou (EK) tento týždeň v stredu (2.5.).

"Skresanie objemu finančných prostriedkov pre agrosektor v budúcom programovom období o 5 %, teda na 365 miliárd eur, nevnímame pozitívne. Pri schvaľovaní definitívnej podoby rozpočtu bude ešte záležať napríklad aj od toho, ktoré krajiny dostanú menej peňazí, a aký presný výpadok bude pre ne týchto 5 % znamenať. Médiá už napríklad naznačili, že prihliadať by sa malo napríklad aj na zohľadnenie migračnej politiky v danej členskej krajine EÚ," poznamenala.
"Každé jedno krátenie finančného balíka ide na úkor toho odvetvia, ktorému sa znižuje podpora. Našou prioritou je presný opak - mať silný rozpočet, z ktorého budú zabezpečené stabilné príjmy pre poľnohospodárov na aktuálne rozpočtové obdobie. Finančne silné západoeurópske krajiny pravdepodobne nebudú mať problém dorovnať si tento výpadok z vlastných, národných zdrojov. Bude potom záležať aj od Slovenskej republiky, či a v akej výške bude vedieť zmierniť tento výpadok finančných prostriedkov z národnej obálky," uviedol predseda SPPK Emil Macho.
Upozornila, že SPPK nie je spokojná so súčasným stavom Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP). Súčasne nastavené pravidlá nevyhovujú novopristúpeným krajinám zo strednej a východnej Európy. EK mala zabezpečiť dofinancovanie priamych platieb. Naďalej však slovenskí poľnohospodári nedostávajú plnú výšku priamych platieb, ako ich dostávajú kolegovia v západoeurópskych krajinách. Súčasná úroveň priamych platieb je teda rozdielna. Slovensko je na úrovni 78 % pod priemerom EÚ.
Dodala, že aj preto sa SPPK intenzívne zapája na domácom i medzinárodnom poli do diskusií a príprav budúcej CAP po roku 2020. "SPPK bola iniciátorkou tzv. Bratislavskej deklarácie, ktorú dodnes podpísali agropotravinárske samosprávy 10 krajín strednej a východnej Európy. V Bratislavskej deklarácii sa okrem iného hovorí o tom, že požadujeme udržať silný rozpočet CAP a dosiahnuť spravodlivé a rovnaké podmienky pre poľnohospodárov vo všetkých členských krajinách EÚ," doplnila Holéciová.
Európska komisia predstavila v stredu 2. mája 2018 návrh rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou povedie k sporom medzi členskými štátmi o to, akým spôsobom "zaplátať dieru", ktorá vznikne v rozpočte po odchode Británie z EÚ. V dôsledku brexitu vypadne z rozpočtu po roku 2020 ročne okolo 12 miliárd eur.
EK predstavila rozpočet vo výške takmer 1,14 bilióna eur (v prípade započítania inflácie 1,28 bilióna eur), čo predstavuje 1,11 % celkového ekonomického výkonu (po brexite) 27 štátov EÚ. To znamená mierne zvýšenie oproti súčasnému rozpočtu na roky 2014 až 2020, ktorého objem dosahuje 1,09 bilióna eur (1,03 % ekonomického výkonu EÚ).
Čo sa týka jednotlivých položiek, návrh nového rozpočtu, prvého na viacročné obdobie po odchode Británie z EÚ, počíta so škrtmi pre agrosektor, a to zhruba o 5 % oproti súčasnému rozpočtu. Naopak, návrh zvyšuje výdavky na výskum, vývoj a technológie, zahraničnú pomoc či na bezpečnosť a ochranu hraníc EÚ. EK zároveň navrhuje novú daň z plastov.

(tasr)

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down