Európska komisia predstavila v stredu, 12. októbra, návrh reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na roky 2014 až 2020.
Z uvedeného návrhu vyplýva, že Slovenská republika by mala v roku 2014 z rozpočtu EÚ získať finančné prostriedky vo výške 386,8 mil. eur. O rok na to by to malo byť 391,9 mil. eur, v roku 2016 potom 397 mil. eur a od roku 2017 by už Slovensko malo ročne dostávať 402,155 mil. eur.
„Tých 402 mil. eur je maximálny strop pre Slovenskú republiku na všetky druhy priamych platieb, ktorými by v novom rozpočtovom období mali byť základný režim, ekologická platba, podpora pre malých poľnohospodárov a viazaná pomoc," uviedol Dušan Chrenek z Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka pri Európskej komisii.
Rozdiely v priamych platbách medzi starými a novými členskými štátmi sa však podľa zverejneného návrhu výrazne neznížia. Výška priamych platieb v krajinách, kde v súčasnosti nedosahujú ani 90 % z priemeru EÚ, by sa mala postupne zvyšovať len o jednu tretinu rozdielu medzi aktuálnou úrovňou a 90 percentami úniového priemeru.
Súčasťou návrhu komisie je aj Slovenskom odmietané stropovanie priamych platieb. Podľa návrhu by sa priame platby mali postupne znižovať od sumy 150 tis. eur, a maximálny strop bude ohraničený sumou 300 tis. eur na podnik na rok.
„Veľké podniky majú lepšie možnosti adaptovať sa na zmeny, lepšie reagovať na reakcie trhu, a preto nepotrebujú až takú veľkú podporu," vysvetlil D. Chrenek.
Európska komisia však podľa jeho slov brala do úvahy rôznu štruktúru poľnohospodárstva na Slovensku, kde veľké podniky zamestnávajú väčší počet ľudí. Do platobného stropu by sa preto nemali počítať výdavky podnikov na mzdy a sociálne odvody za zamestnancov. „Na Slovensku sa toto opatrenie dotkne minimálneho počtu podnikov, pričom výška priamych platieb by sa z tohto titulu mala v roku 2014 znížiť len o 0,9%,“ konštatoval D. Chrenek.
Návrh EK zavádza aj ekologické platby, ktoré by mali tvoriť až 30 % z celkových prostriedkov z Bruselu. „Na to, aby poľnohospodár získal ekologickú platbu, musí dodržiavať stanovené postupy, ktoré budú prínosom pre klímu a životné prostredie," vysvetlil D. Chrenek. Ako príklad uviedol diverzifikáciu plodín, udržiavanie trvalých trávnych porastov a udržiavanie oblasti ekologického záujmu.
Ako ďalej D. Chrenek uviedol, priame platby by mali dostávať len aktívni roľníci, aby podpory nedostávali – ako doteraz – subjekty, ktoré neprispievajú aktívne k poľnohospodárstvu (napríklad letiská, železnice alebo prevádzkovatelia športových stredísk).
Členské štáty budú musieť taktiež podporovať mladých poľnohospodárov, a to do výšky 2 % z finančných prostriedkov vyčlenených pre poľnohospodárstvo. V súčasnosti sú totiž až dve tretiny roľníkov v EÚ starší ako 55 rokov. Komisia chce teda do agrárneho sektora prilákať viac mladých ľudí, a to aj prostredníctvom tohto druhu pomoci, ktorý bude dostupný pre poľnohospodárov do 40 rokov a len počas prvých piatich rokov od začiatku ich činnosti.
