Teším sa, že medzi nami vidím aj mladších kolegov. Verím, že aj vďaka tomu sa nám podarí udržať stavy dojníc na Slovensku nad hranicou 100 tisíc jedincov a produkciu mlieka nad hranicou 800 miliónov litrov za rok.
ZVOLEN. Týmito slovami uzavrel tohtoročný Deň prvovýrobcov mlieka, ktorý sa v minulom týždni konal vo Zvolene, Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka. V tomto roku sa konal jubilejný 20. ročník tohto prestížneho podujatia.
Z analýzy, ktorá sa týkala nielen súčasnosti, ale aj minulosti prvovýroby mlieka na Slovensku, v krajinách Európskej únie a vo svete, stojí za to spomenúť viaceré konštatovania. Predseda SZPM vyjadril viac menej spokojnosť so súčasnou odbytovou cenou surového kravského mlieka, ktorá v krajinách Európskej únie predstavuje 52,86 centu za liter, kým na Slovensku je už tradične nižšia, a v tomto roku by mohla dosiahnuť 49,49 centu za liter.
Podľa slov Alexandra Pastoreka súčasným odbytovým cenám mlieka a ich určitej stabilizácii nahráva aj skutočnosť, že „napríklad v Portugalsku je na trhu nedostatok surového kravského mlieka, a tak by jeho cena nemala klesať“.
„Súčasné ceny mlieka a súčasné podpory jeho producentom zo strany štátu by tak mohli priniesť určité svetielko, teda nádej aj do blízkej budúcnosti,“ konštatoval Alexander Pastorek.
Zároveň však férovo priznal, že všetko, čo prvovýrobcovia mlieka ako podnikatelia robia, „robia tak kvôli ekonomike, a sčasti aj kvôli láske ku zvieratám“.
Podľa jeho ďalších slov aj napriek pomerne priaznivým odbytovým cenám by však odvetvie prvovýroby mlieka na Slovensku bez podpory z európskych a zo slovenských finančných zdrojov nebolo ziskové. Túto podporu v roku 2025 vyčíslil na zhruba 7 centov na liter mlieka.
„Práve vďaka tomu v roku 2025 zrejme zaznamenáme na litri mlieka aj centový zisk,“ povedal Alexander Pastorek.
Za určitú nádej do najbližšieho obdobia považuje predseda SZPM skutočnosť, že dopyt po mlieku vo svete má aj naďalej rásť.
Pre zaujímavosť, jeho spotreba na Slovensku sa v prepočte na mliečne výrobky za ostatných 15 rokov zvýšila zo 160 kilogramov na osobu a rok na 191,6 kilogramu na osobu a rok.
„To, čo robíme, robíme dobre. Chodíme aj do sveta, a pritom nevidíme, že by tam mali niečo, čo my nemáme alebo čo nepoznáme,“ podčiarkol Alexander Pastorek.
Na druhej strane nie je žiadnym tajomstvom, že jedným z najväčších problémov toho odvetvia je v súčasnosti investičný dlh, a ako soľ treba v chove dojníc investovať najmä do výstavby nových maštalí.
V diskusii okrem iných rečníkov vystúpil aj Marián Šolty, prezident Slovenského mliekarenského zväzu, ktorý povedal, že v prípade tohtoročného výskytu slintačky a krívačky sa ukázala sila odvetvia prvovýroby a spracovania mlieka.
Za pozoruhodnú označil skutočnosť, že aj napriek vynútenému úbytku dojníc, kedy na Slovensku v prepočte na kravy ubudlo 12 priemerných fariem, sa v júli a v auguste tohto roku nadojilo viac mlieka a v lepšej kvalite ako to bolo v roku 2024.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
