Napriek jarnému aj jesennému suchu, nadpriemerne vlhkému letu a dvom potravinovým aféram zaznamenali nemeckí poľnohospodári rok, aký nemá v histórii páru. Ekonomické výsledky nemeckého agrárneho sektora za uplynulých dvanásť mesiacov lámu rekordy a tamojší roľníci majú po dvoch rokoch opäť dôvod na úsmev. Do nového roku tak vstupujú s optimizmom.
„Bolo to úžasné leto, skrátka výborný rok. Mohol by byť taký každý,“ uviedol pre nemecké noviny Aargauer Zeitung roľník Erich Schweizer. Poznamenal síce, že kvôli nedostatku vlahy v jarných mesiacoch narástlo menej trávy, no na druhej strane bola výživnejšia, a vďaka teplej jeseni bolo možné nechať dobytok na lúkach až do decembra a tak ušetriť za krmivo. „A keď to bolo naozaj nutné, vždy napokon v potrebnom množstve napršalo,“ dodal.
Slová roľníkov o výnimočnom roku podporujú aj údaje Nemeckého zväzu poľnohospodárov (DBV), podľa ktorých dosiahol nemecký agrárny sektor celkovú produkciu v rekordnej výške takmer 52 miliárd eur, čo je o dvanásť percent viac než vlani. Polovica produkcie, viac než 26 miliárd eur, pochádza z rastlinnej výroby, a 24 miliárd eur sa vyprodukovalo v stajniach, na čom mali najväčší podiel chovatelia mliečneho dobytka (10,4 miliárd eur) a chovatelia ošípaných (6,2 miliardy eur).
Dôvodom pozitívneho vývoja boli nielen priaznivejšie nákupné ceny komodít, ale aj rastúci podiel nemeckého poľnohospodárstva v rámci Európskej únie, uviedol Nemecký zväz poľnohospodárov. Samozrejme, v uplynulom roku rástli okrem ziskov aj náklady. Kvôli vyšším cenám krmív a energií stúpli náklady v porovnaní s vlaňajškom o trinásť percent, na celkových 36,4 miliárd eur. „Obávame sa, že predovšetkým náklady na hnojivá a energie sa budú aj naďalej rýchlo šplhať nahor,“ uviedol Gerd Sonnleitner, prezident Nemeckého zväzu poľnohospodárov.
Zisky nemeckých roľníkov prudko stúpli: v uplynulom hospodárskom roku, ktorý siaha do polovice kalendárneho roku, zaznamenali v prepočte na jednu pracovnú silu hrubý zisk vo výške 30 200 eur, pričom v roku 2010 to bolo len 22 500 eur. To znamená návrat na úroveň roku 2008, čiže do čias pred vypuknutím hospodárskej krízy. Stúpol aj počet ľudí, pracujúcich v sektore poľnohospodárstva, čo sa vymyká dlhodobému trendu.
Dobré výsledky zaznamenali predovšetkým roľníci, zaoberajúci sa rastlinnou výrobou, ktorí sa po dvoch krízových rokoch pozviechali, a v prepočte na jednu pracovnú silu zarobili 38 500 eur. Na tento rok budú v dobrom spomínať aj ekologicky hospodáriaci roľníci, ktorí v prepočte na jednu pracovnú silu dosiahli zisk vo výške 34 700 eur. Úspešne hospodárili aj producenti mlieka – tým práve vďaka priaznivému roku do značnej miery konečne vyprchal ich tradičný revolučný duch, ako uviedol denník Frankfurter Rundschau. Naopak, menej sa darilo podnikom, zaoberajúcim sa chovom hydiny a ošípaných, ktorým sa zisky, prepočítané na jednu pracovnú silu v porovnaní s vlaňajškom znížili o tridsať percent, konkrétne na 21 tisíc eur.
Striedanie výnimočne dobrých a výnimočne zlých rokov vedie nemeckých roľníkov k tomu, aby si vytvárali finančné rezervy. Od štátu preto teraz požadujú, aby z vytvárania úspor, ktoré v ťažších časoch „rozpustia“, nemuseli platiť daň.
Gerd Sonnleitner v rámci koncoročnej bilancie spomenul aj dve veľké potravinové aféry, ktoré významne poškodili tamojších roľníkov. Výrobca krmív, zodpovedný za vlaňajší dioxínový škandál, dostal na kolená producentov bravčového a hydiny, hoci tí boli v celej kauze nevinne. Následne zaúradovala aféra so smrtiacou črevnou chrípkou: „Nákaza, spôsobená baktériou Ehec, bola tým najhorším, čo sa našim pestovateľom prihodilo od černobyľskej katastrofy,“ zhrnul Gerd Sonnleitner. Varovania pred konzumáciou konkrétnych druhov zeleniny, ktoré sa čoskoro ukázali byť chybné, stáli nemeckých pestovateľov milióny eur. Škody síce zmiernila finančná pomoc od štátu, no na úplnú nápravu situácie to nestačilo.
A ako sa budú podľa odhadov Nemeckého zväzu poľnohospodárov v tomto roku vyvíjať ceny poľnohospodárskych komodít? Experti sa zhodujú, že roľníci sa opätovného výrazného poklesu v najbližšej dobe nemusia príliš obávať, a to najmä kvôli zvyšovaniu životnej úrovne a stúpajúcemu dopytu po potravinách v Ázii, kvôli rastu svetovej populácie, ale aj kvôli rozmáhajúcej sa produkcii energetických plodín.
MARÍNA URBÁNKOVÁ
