Aká bude Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) Európskej únie po roku 2013? Táto otázka nenecháva našich poľnohospodárov ľahostajných, žiaľ, o vrcholných predstaviteľoch SR sa to už povedať nedá. Aj o tom, ako „prepašovať“ tému reformy SPP do politických debát hovorí MILAN MIŠÁNIK, predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR.
Na nedávnej konferencii zväzu ste prijali výzvu vláde SR, Národnej rade SR a orgánom politických strán, aby sa aktívne zúčastňovali na príprave reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Čo vás k tomu viedlo?
„Návrh na prijatie tejto výzvy predkladáme preto, lebo naša vláda, parlament či predstavitelia politických strán - na rozdiel od vrcholných predstaviteľov iných členských krajín EÚ – zatiaľ nezaujali žiadne stanovisko k návrhom reformy SPP zo strany Európskej komisie a ani neprezentovali svoje požiadavky. Všetko zostáva na ministrovi pôdohospodárstva, ktorý si však nemôže byť istý, či získa vo vláde alebo v NR SR súhlas so stanoviskami a návrhmi ktoré presadzuje. Zatiaľ sa nestretlo s patričnou odozvou ani úsilie, ktoré pri prezentácii svojho stanoviska a návrhov vyvíja SPPK a ktoré prijala aj Rada poľnohospodárskych samospráv. Diskusie na pôde EÚ, orgánov členských krajín a ich rozličných zoskupení pritom intenzívne pokračujú, v Bruseli sa vo veľkom lobuje a viaceré otázky sa už považujú za kuloárne dohodnuté. Považujeme preto za naliehavé upozorniť na tento stav a vyzvať našu vládu a parlament, aby v takýchto závažných otázkach nezostali v pozícii „mŕtveho chrobáka“, a aby sa nezopakovala situácia z roku 2003, keď sa predstavitelia Slovenska k viacerým významným problémom vyjadrovali viac doma ako v Bruseli, alebo rokovali len na subalternej úrovni. Výzva vláde by mala prispieť aj k posilneniu vyjednávacej pozície ministra Zsolta Simona.“
Vaša výzva má viacero bodov, ktoré z nich by ste chceli zvýrazniť a prečo?
„Myslíme si, že ak máme pri presadzovaní našich požiadaviek uspieť, je potrebné, aby vláda SR, Národná rada SR, europoslanci za SR a predstavitelia agrárnej samosprávy prijali spoločné stanovisko k otvoreným otázkam návrhu reformy spoločnej agrárnej politiky. V tomto stanovisku treba pritom vyjadriť podporu požiadavkám a návrhom iných členských štátov, ktoré zodpovedajú našim základným zámerom, a odmietnuť návrhy, ktoré by diskriminovali slovenských poľnohospodárov. Za veľmi dôležité považujeme tiež to, aby bol v rozpočte EÚ na roky 2014 – 2020 zachovaný aspoň doterajší objem finančných prostriedkov na SPP. Argumentom pre zachovanie súčasného objemu podpôr je zvyšovanie cien vstupov, požiadavka utlmovať zvyšovanie spotrebiteľských cien potravín, udržať na sociálne únosnej úrovni príjmy poľnohospodárov a naďalej im aspoň sčasti kompenzovať náklady na verejné služby, spojené s údržbou kultúrnej krajiny a ochranou životného prostredia.
V žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť so „zastropovaním“ priamych platieb pre podniky s veľkou výmerou poľnohospodárskej pôdy. Neakceptovateľný pre nás je aj návrh, aby takto ušetrené prostriedky mohli členské krajiny použiť na iné účely. V závislosti od miery „zastropovania“ by prijatie tohto princípu spôsobilo slovenskému poľnohospodárstvu v rozpočtovom období 2014 – 2020 na priamych platbách „stratu“ v objeme 700 mil. až 1,7 mld. eur. Podľa nás by sa priame platby od roku 2014 mali poskytovať vo všetkých členských štátoch na hektár pôdy a bez spolufinancovania z národných rozpočtov. Členské krajiny by však mali mať možnosť disponovať minimálne 10-percentným podielom z priamych platieb na osobitnú podporu tzv. citlivých sektorov. Na Slovensku je takáto osobitná podpora potrebná najmä na obnovu stavov hovädzieho dobytka a na rozšírenie chovov oviec, hlavne v oblastiach s vysokým podielom lúk a pastvín, ale aj v oblastiach, kde má chov dobytka a oviec nezastupiteľné miesto vo funkčnej agrárnej sústave, poskytuje miestne pracovné príležitosti a umožňuje domácu tvorbu pridanej hodnoty v podobe potravín. V rastlinnej výrobe si osobitnú podporu vyžaduje hlavne obnova a modernizácia výroby zeleniny a ovocia mierneho pásma.
V prípade dvojzložkovej kalkulácie priamych platieb žiadame, aby SR uplatňovala požiadavku na zachovanie doterajšieho podielu podpôr zameraných na produkčné využitie poľnohospodárskej pôdy a aby sme odmietli návrhy na posilnenie podielu podpôr na tzv. zelenú vrstvu priamych platieb. Veď produkčné obhospodarovanie pôdy je vo všetkých výrobných podmienkach, vrátane horských oblastí, aj „ozeleňovaním“ krajiny. Musíme tiež obhajovať zachovanie osobitnej podpory pre znevýhodnené oblasti (LFA), a to podľa objektivizovaných kritérií vplyvu prírodných podmienok na úrody, náklady na výrobu a údržbu kultúrnej krajiny a presadzovať zahrnutie týchto podpôr do I. piliera.
Slovensko by malo podporiť poskytovanie podpôr vo forme priamych platieb len „aktívnym poľnohospodárom“. V prípade, ak sa presadí návrh, aby túto definíciu konkretizovali jednotlivé členské štáty, mali by sme požadovať, aby sa v legislatíve EÚ zakotvilo, že za aktívneho poľnohospodára na tento účel možno považovať hospodára na pôde s normatívne určenou minimálnou výmerou a s normatívne určenou (minimálnou) výškou tržieb za vlastné poľnohospodárske výrobky.“
Z čoho ste vychádzali pri tvorbe požiadaviek uvedených v tejto výzve?
„Vychádzali sme z toho, že reforma spoločnej agrárnej politiky na rozpočtové obdobie 2014 - 2020 by mala aktívne reagovať na problémy súčasnej podpornej politiky, ktorá je rozdielna a diskriminačná voči novým členským štátom. Po rozšírení únie o desať nových krajín v roku 2004 práve SPP prispela k podstatnému zvýšeniu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby v krajinách EÚ-15 a k veľkému poklesu výroby a zníženiu reálneho produkčného potenciálu v štátoch EÚ-10. Staré členské krajiny namiesto väčšieho prieniku na svetové trhy výrazne zvýšili export svojich potravín do nových členských krajín, a to aj prostredníctvom nadnárodných obchodných sietí. Vo väčšine krajín EÚ-10 došlo k veľkému poklesu živočíšnej výroby a súčasne k zvýšeniu dovozu mäsových, mliečnych a cereálnych výrobkov, ale aj zeleniny a ovocia mierneho pásma, teda výrobkov s vysokou pridanou hodnotou. To všetko vedie ku koloniálnemu postaveniu nášho agropotravinárskeho komplexu.
Spoločná agrárna politika, ktorá bude platiť po roku 2013, by mala prispieť k tomu, aby sa tento vývoj zastavil a aby sa postupne zvýšila miera našej sebestačnosti vo výrobe základných potravín. Naším hlavným cieľom pri rokovaniach o budúcej podobe podporných nástrojov SPP by malo byť prekonanie dôsledkov „transformačnej depresie“ nášho poľnohospodárstva po roku 1990, ktorá namiesto ďalšej modernizácie a zvyšovania konkurencieschopnosti spôsobila jeho destabilizáciu a úpadok. Na tzv. transformáciu a reštrukturalizáciu nášho poľnohospodárstva môžu byť rozličné názory. Realitou však je, že v tomto procese došlo k vyše 200 miliardovým stratám na veľkej časti jeho materiálno - technickej základne, na vyčerpanosti úrodového potenciálu a regulačného režimu na výmere niekoľko stotisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Zároveň došlo k historicky nebývalému narušeniu rovnováhy medzi potenciálom krmovinovej základne a stavmi hospodárskych zvierat, pri súčasnom narušení funkčnej agrárnej sústavy.
Voláme preto po takej podobe spoločnej i domácej agrárnej politiky, ktorá by viedla k obnove produkčného potenciálu a prosperity domáceho poľnohospodárstva, ktoré je vo svojich funkciách nezameniteľné a nenahraditeľné a ktoré si nemôže dovoliť zanedbať žiadna civilizovaná krajina. Argumentujeme aj tým, že strata sebestačnosti vedie k ohrozeniu potravinovej istoty občanov, že útlm domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva vedie k nezamestnanosti prevažne menej mobilného vidieckeho obyvateľstva, spojenej s poklesom príjmov a zvyšovaním výdavkov zo štátneho rozpočtu. Závažné dôsledky má aj zvyšovanie výdavkov obyvateľstva na potraviny, ktoré pritom pochádzajú zväčša zo zahraničia. To znamená podporu hospodárskeho rastu iných krajín na úkor domácej výroby a zamestnanosti. Reč je o presune prostriedkov v objeme okolo 1,5 miliardy eur ročne len za potraviny, na výrobu ktorých máme produkčný potenciál.“
Prečo si myslíte, že pri presadzovaní našich cieľov treba zaangažovať aj europoslancov a politické strany?
„Vychádzame z toho, že pri príprave a schvaľovaní SPP na ďalšie obdobie bude mať omnoho väčší význam ako v minulosti aj Európsky parlament. Je škoda, že už nemáme europoslanca v Poľnohospodárskom výbore EP, ale stanoviská a návrhy budú prijímať aj iné výbory a politické frakcie, v ktorých pôsobia i naši europoslanci. Motivovalo nás tiež to, že europoslanci za ČR sa po rokovaní na vládnej a parlamentnej úrovni pripojili k spoločnému stanovisku českých štátnych orgánov a zaviazali sa, že ich budú v Európskom parlamente uplatňovať. Treba si tiež uvedomiť, že ak budeme pri príprave reformy SPP pasívni, vláda a parlament, ale aj vedenia politických strán, ktoré majú ambíciu dostať sa do parlamentu a do vlády v budúcich voľbách, môžu byť v prípade agrárnej politiky postavené pred hotovú vec. To je hlavný dôvod, prečo sa vo výzve obraciame aj na predstaviteľov politických strán.“
