Porasty repky ozimnej, ktorej osivo bolo namorené insekticídnym moridlom proti kvetárke kapustovej, skočkám a piliarke repkovej, sú chránené v štádiu vzchádzania. Proti hospodársky závažným chorobám vzchádzajúcej repky sú tiež povolené moridlá.
Signalizačná správa
Choroby vzchádzajúcej repky
Daždivé počasie po sejbe repky môže spôsobiť padanie klíčiacich rastlín. Toto ochorenie je vyvolané množstvom pôdnych patogénov, z nich sú najrozšírenejšie Olpidium brassicae, Pythium debaryanum a Rizoctonia solani. Vhodným prostredím pre ich rozvoj je chlad a dážď, vyššia hustota porastu a nedostatok svetla. Vzchádzajúce rastlinky sú zaškrcované a hynú. Ďalším nebezpečenstvom je hnedá bakterióza (Xantomonas campestris), ktorá prežíva tiež v pôde na napadnutých odumretých zvyškoch repky alebo hlúbovín. Choroba sa prejavuje na klíčiacich rastlinkách ich presvetlením, neskôr hnednutím až černaním žilnatiny listov a cievnych zväzkov stonky a vylučovaním slizovitej tekutiny na ich priereze. Obávanou bakteriózou je aj nádorovitosť kapustovitých rastlín (Plasmodiophora brassicae). Šíri sa z pôdy, z napadnutých zvyškov repky alebo hlúbovín a prejavuje sa zaostávaním v raste, žltnutím a deformáciou rastlín. Dá sa ľahko diagnostikovať po vytrhnutí rastlín z pôdy, ak sú na koreňoch nádory rôznej veľkosti a tvaru, na priereze biele. Neskôr stmavnú, zvráskavejú a rozpadnú sa. Tieto nádory sú príčinou nedostatočného zásobovania rastliny výživou. Baktérie prežívajú v kyslej pôde, preto je dôležité vápniť pôdy a na pozemkoch s výskytom baktérií nepestovať rastliny z čeľade kapustovitých najmenej šesť rokov.
Najväčšie straty pri pestovaní repky a slnečnice spôsobuje biela hniloba repky (Sclerotinia sclerotiorum). Ak chceme obmedziť výskyt tejto choroby, je tu možnosť ozdravenia pôdy aplikáciou biopreparátu, ktorý obsahuje spóry parazitickej huby Conyothirium minitans. Prípravok je potrebné aplikovať do pôdy v predstihu 3 až 4 mesiace pred sejbou plodiny náchylnej na bielu hnilobu. Ideálne je na takýchto pozemkoch nepestovať náchylné plodiny najmenej tri roky. Od štádia klíčnych listov môže napádať repku aj pleseň kapustová (Peronospora parasitica). Na listoch sa prejavuje svetlými škvrnami nepravidelného tvaru, ktoré sú na spodnej strane pokryté sivobielym povlakom mycélia. Pri silnom napadnutí môžu rastlinky odumrieť. Najnebezpečnejšie je však až napadnutie šešúľ v období dozrievania. Šíri sa tiež z napadnutých zvyškov rastlín, ktoré nie sú dostatočne hlboko zaorané. K infekcii je potrebná vysoká relatívna vlhkosť vzduchu, ktorá býva v prehustených porastoch a tiež nedostatočná výživa rastlín. Rozvoju choroby sa dá zabrániť len správnou agrotechnikou. Na foliárnu aplikáciu je tiež povolený fungicíd v štádiu pred a počas kvitnutia repky.
Škodcovia vzchádzajúcej repky
Vzchádzajúcu repku napáda niekoľko druhov škodcov. Najznámejší je krytonos kapustový (Ceutorhynchus pleurostigma). Po období morenia repky insekticídmi, ktoré potlačilo výskyt tohto škodcu, sa začína znovu objavovať. Jeho škodlivosť však nie je významná a aj silné napadnutie repka dobre znáša. V prípade potreby zásahu proti tomuto škodcovi, je potrebné sledovať nálet imág krytonosov do porastov vzchádzajúcej repky pomocou žltých lepových doštičiek alebo misiek a zasiahnuť autorizovaným postrekovým insekticídom proti žravým škodcom na list.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
