Európska únia vyčlenila pol miliardy eur v záujme zachovania chovu kráv, čím aspoň dodatočne priznala svoj podiel viny na tejto mliečnej biede. Na Slovensku - ak celý podiel dotácie (asi 1 milión eur) pridelíme do chovu kráv, potom jedna krava dostane sotva 5 eur, čo je cena, ktorú zaplatíme za štyri kávy! Lenže dotácia by mala pomôcť - a nie zosmiešniť.
(Môj názor)
Nedopadne to dobre; veď už poznáme reakcie dotknutých rezortov, ktorým sa budú rozpočty krátiť v záujme podpory chovu kráv. Už počujem tie hlasy: fuj - kravy na úkor vedy, kde to sme? No hanba...
Za kravy sa rozhodne nehanbia vo Francúzsku, Rakúsku či vo Švajčiarsku. Pri sledovaní Tour de France mohli televízni diváci okrem športových výkonov sledovať i zábery na krásnu prírodu, vysokohorské lúky so stádami pasúcich sa kráv. Aj politológovi musí byť jasné, že tieto kravy nemôžu byť ziskové, a farmári ich nechovajú pre ich krásne oči, ale je to záujem štátu na zachovaní atraktívnej prírody. Krásnu prírodu máme zatiaľ i my, ale vidiek bez zvierat sa vyľudní, nezadržateľne nastúpia agresívne buriny a prevládne nevzhľadná lesostep.
V praxi vzniká diskusia, komu treba peniaze, ktoré ešte ani nemáme, prideliť. Máme podporiť najproduktívnejšie stáda (denne dodávajú až 29 litrov mlieka na kravu), alebo máme peniaze použiť aj pre zaostávajúce chovy?
Jedno i druhé má logiku. Počty kráv dnes dosahujú takú úroveň, pre ktorú sme v minulosti na Slovensku chceli zrušiť chov pinzgauského plemena kvôli nízkej populácii a nereprodukovateľnosti zvierat.
Aj kravy, chované v horších podmienkach, ktoré nemôžu plno vyjadriť svoj potenciál, majú opodstatnenie. Kedysi sme také kravy hanlivo nazývali „fabrika na hnoj“, nuž ale dnes už vieme, že ten finálny análny produkt látkového metabolizmu bude mať väčšiu cenu ako mlieko.
(Viac sa dočítate v Roľníckych novinách)