S predsedníčkou Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Máriou Sabolovou (KDH) sme hovorili o jej prvých skúsenostiach a poznatkoch z pôsobenia vo funkcii predsedníčky tohto parlamentného výboru.
Vaše doterajšie pôsobenie v parlamente bolo spojené najmä s oblasťou životného prostredia a zdravotníctva. Pôdohospodárstvo je teda pre vás oblasťou, s ktorou nemáte veľké skúsenosti. Neprekvapilo vás, že vás vaša strana navrhla na post predsedníčky parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie?
„Určitú úlohu pri rozhodovaní vedenia strany zohralo to, že som osem rokov pôsobila v parlamentnom výbore pre životné prostredie a túto oblasť mám na starosti aj v rámci KDH. Takže polovicu agendy Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie dôverne poznám. Okrem toho, myslím si, že mám bohaté skúsenosti s politikou i s prácou v parlamente, takže som nemala obavy prijať túto pozíciu. Pokiaľ ide o problematiku týkajúcu sa pôdohospodárstva, priznávam, že sa s ňou musím ešte oboznámiť, ale v tomto smere môžem počítať aj s pomocou odborníkov na túto oblasť z radov našej strany. Možno pritom povedať, že politik musí byť v prvom rade „komunikátor“. A ak nie je priamo zainteresovaný v danej oblasti, môže byť dokonca ešte lepší „komunikátor“, pretože nie je „zaťažený“ nijakými väzbami.“
Ako predsedníčka pôdohospodárskeho výboru ste absolvovali viacero stretnutí a rokovaní s predstaviteľmi tohto odvetvia a mali ste aj možnosť oboznámiť sa s niektorými problémami. Aký obraz o agropotravinárskom odvetví ste si zatiaľ vytvorili?
„Keďže som dlhoročný politik, nemohla som aspoň okrajovo nesledovať aj túto oblasť. Veď cez ruky poslancov prechádza legislatíva nezávisle od toho, či je v danej oblasti odborník alebo nie. V každom prípade som si vedomá toho, že poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo predstavujú významnú časť nášho národného hospodárstva a majú rozhodujúci vplyv na vývoj spoločnosti i krajiny. Zdá sa mi však, že za celý ten čas od novembra 1989 akoby v tomto odvetví chýbalo racionálne rozmýšľanie. Ak by som mala vypichnúť jeden problém, tak musím povedať, že mám veľké výhrady k súčasnému dotačnému systému. Podľa mňa dotácie nemôžu byť viazané len na to, koľko hektárov pôdy poľnohospodár vlastní, respektíve obhospodaruje.“
Celý rozhovor nájdete v 43. čísle Roľníckych novín
