Poľnohospodári dlho čakali na publikovanie podmienok pre čerpanie podpory na tzv. zelenú naftu alebo presnejšie povedané na vrátenie časti spotrebnej dane, ktorú platia pri nákupe nafty. Vedenie rezortu pôdohospodárstva si zvolilo taktiku prípravy normatívov v prísne utajenom režime. Samosprávne organizácie a odborné zväzy neboli prizvané do odbornej diskusie, hoci by sa boli na nej radi a vecne zúčastnili.
Takýto spôsob práce má svoje výhody. Pri práci nie ste nikým a ničím vyrušovaní, nepočujete žiadne pripomienky a nemusíte reagovať na nesúhlasné postoje. Ale má aj jednu zásadnú nevýhodu. Vašej práci nie je nastavené žiadne oponentské zrkadlo. A za výsledok zodpovedá len ten, kto materiál spracoval.
Bez diskusie však niet cesty, ktorou by sa prípadné chyby dali odstrániť. Tam, kde nevytvoríte priestor na diskusiu, tam zostane priestor len na pochvalu. V tom lepšom prípade. Alebo na kritiku - v tom horšom prípade. A to radšej ani nespomínam skutočnosť, že v civilizovaných krajinách je normálne a prirodzené pozývať na tvorbu takýchto zásadných dokumentov všetky zainteresované strany.
Nespochybňujem dôležitosť a bytostnú potrebu tohto systému. Verím, že ako celok prežije aspoň desaťročie. Aj keď to pri kvalite a agrárnej gramotnosti slovenského politického prostredia môže vyzerať skôr ako sen, a nie ako reálna možnosť.
Nezabúdať je pekné
Rezort pôdohospodárstva zverejnil normatívy pre podporované plodiny v litroch na hektár a pre podporované kategórie hospodárskych zvierat v litroch na kus. Pri plodinách si autori nestanovili za cieľ vytvoriť čo najjednoduchší systém. Lebo potom by sa v ňom nemohli vyskytovať normatívy typu „lupina biela 83,00 l“ a „lupina žltá 82,87 l“. Čo už, s tým sa ešte dá žiť.
Aj keď celý zoznam pôsobí dojmom, ako keby bolo Slovensko svetovým lídrom v produkcii strukovín, zeleniny a ovocia. Ale je pekné, že nezabúdame ani na plodiny, ktoré sa u nás pestujú len na pár hektároch.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
