Veľmi dôležitým ekonomickým faktorom je rentabilita vinohradníckej produkcie. V tomto smere sú hlavným problémom veľké výpadky krov v starších výsadbách. V starších viniciach často chýba 20 až 50 percent krov. Pri veľmi starých výsadbách môže byť pôvodcom týchto výpadkov ošetrovanie v minulosti. Ďalším veľkým problémom je najmä choroba ESCA, ktorá spôsobuje výrazné odumieranie krov, najmä niektorých odrôd. Vinice aj s výpadkami krov sa musia, najmä z pohľadu ochrany proti hubovým chorobám, ošetrovať ako celok, takže náklady zodpovedajú ploche jedného hektára, ale na ploche jedného hektára je výrazne nižší počet krov.
Ekonomickú rentabilitu však ovplyvňujú najmä výrazne nižšie úrody hrozna, v porovnaní s vinicou s plným počtom krov. Cieľom by preto mala byť reštrukturalizácia viníc a zvýšenie počtu krov na hektár. Pri zvýšení počtu krov na hektár nemusí vždy ísť o superhusté výsadby. Častejším spôsobom je skrátenie vzdialenosti medzi jednotlivými kríkmi v rade.
Organické hnojenie a starostlivosť o pôdu
Pred výsadbou vinice je nevyhnutné získať prehľad o stave organickej hmoty v pôde. V rámci pôdneho rozboru pred výsadbou vinice je preto vhodné vykonať stanovenie obsahu humusu v pôdnom profile. Organická hmota ovplyvňuje fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy. Organická hmota má vplyv na hospodárenie s vodou v pôde. Podieľa sa na ovplyvnení pôdnej štruktúry a tým na schopnostiach pôdy zadržiavať vodu. Keďže predstavuje zdroj obživy pre pôdne organizmy, podporuje aj rozvoj pôdnych organizmov a život v pôde. Organická hmota v pôde ovplyvňuje aj náchylnosť pôdy na zhutnenie a eróziu. Vo vzťahu k chemickým vlastnostiam pôdy ovplyvňuje katiónovú výmennú kapacitu a tým výživu viniča.
Význam organickej hmoty v pôde je nesmierny, nielen pre produkčné, ale najmä ekologické funkcie pôdy, pre zadržiavanie vody v profile, tvorbu pôdnej štruktúry a pre život mikroorganizmov. K znižovaniu obsahu organickej hmoty v pôde dochádza nielen vplyvom erózie a dehumifikácie, ale tiež nedostatočným hnojením organickými hnojivami. Ďalšou z tzv. poľnohospodárskych hrozieb je fyzikálna degradácia pôdy – zhutnenie a strata pôdnej štruktúry. Používanie ťažkej techniky je len jednou z príčin poškodenia. Prispieva k nemu aj nedostatok organickej hmoty a strata biodiverzity – potlačenie mikrobiálneho života v pôde nadmernou aplikáciou minerálnych hnojív a pesticídov (SÁŇKA, 2018).
Organická hmota hrá v pôde pozitívnu úlohu, pretože je pre rastliny zdrojom prijateľných živín, zúčastňuje sa na tvorbe štruktúrneho stavu pôdy, zväčšuje katiónovú výmennú kapacitu, zlepšuje vododržnosť, je zdrojom uhlíka pre edafón, obmedzuje eróziu, je určitým pufrom pri zmenách reakcie, atď. Organickú hmotu, ktorá sa dostáva do pôdneho prostredia môžeme označiť za humusotvorný materiál. Neskôr vznikajú medziprodukty humifikačných procesov, kedy sa dekompozíciou tvoria jednoduchšie chemické zlúčeniny. Až v záverečnej fáze humifikačných procesov je tvorený vlastný humus. Ten môžeme rozdeliť na živný humus, ktorý je tvorený látkami pomerne ľahko rozložiteľnými a humus stály, ktorý je tvorený látkami humínovej povahy (ŠARAPATKA a kol., 2014).
Podmienky prostredia do značnej miery ovplyvňujú, či sú pôdy bohaté alebo chudobné na humus. Ťažké a vlhké pôdy bývajú skôr humózne, suché piesočnaté a sprašové pôdy skôr na humus chudobné. Zvýšenie obsahu humusu so sebou nesie utváranie aktívnejšej a jemnejšej štruktúry pôdy, ktorá tak rostlinám lepšie poskytuje dusík (FIBL, 2013).
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
