V minulom roku lesníci zrevitalizovali tatranský les na ploche približne 550 hektárov.
V minulom roku sa podarilo zrevitalizovať les v Tatranskom národnom parku (TANAP) na ploche približne 550 hektárov. Riaditeľ Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u Peter Liška potvrdil, že menej ako polovica z tohto územia bola umelo vysadená, zvyšok doplnila prirodzená obnova lesa.
Vlani teda lesníci vysadili viac ako 550-tisíc sadeníc, pričom prevládala jedľa a buk. Najväčšie plochy revitalizovali lesníci v ochranných obvodoch Tatranské Matliare (takmer 108 ha), Smokovce (viac ako 60 ha) a Štrbské Pleso (52 ha). Okrem výsadby lesníci realizovali aj rekonštrukciu lesných porastov, ktoré boli poškodené kalamitou. Išlo predovšetkým o mladšie stromy vo veku od päť do 40 rokov na ploche asi 2800 hektárov.
„Za deväť rokov od veternej kalamity sme veľmi prekvapení, ako dobre ide prirodzené zmladenie jednotlivých lesných drevín, hlavne prípravných, napríklad breza, jelša, osika, jarabina, čím je dokázaná sila prírody pri jej samoobnove," konkretizoval P. Liška.
Preto, aby lesníci zabezpečili prírode blízky les, je podľa neho dôležité vniesť do lesa aj dreviny, ktoré nie sú schopné sa samé obnoviť. „Preto sa snažíme umelou výsadbou dotvárať tento proces. Asi polovica nových mladých lesných porastov vznikla prirodzeným zmladením, druhá polovica pričinením človeka," dodal P. Liška.
V rámci obnovy lesa ŠL TANAP doteraz umelou výsadbou obnovili plochu 2100 hektárov. Prirodzenú obnovu lesa zaregistrovali na ploche viac ako 2300 hektárov. Celkový počet sadeníc vysadených v rámci umelej obnovy dosiahol takmer 4,4 milióna. Projekt revitalizácie lesa poškodeného veternou kalamitou plánujú lesníci realizovať v horizonte 15 až 20 rokov.
Veterná kalamita z 19. novembra 2004 poškodila v lesoch v pôsobnosti ŠL TANAP-u viac ako dva milióny kubíkov dreva na ploche vyše 8700 hektárov. Lykožrútová kalamita, ktorá sa začala šíriť pred ôsmimi rokmi, pritom poškodila už takmer 7000 hektárov, z čoho približne polovicu v bezzásahovom území TANAP-u.
„Takýto rozsah je na Slovensku nevídaný. Viac ako 600-tisíc kubíkov kalamitnej hmoty z veternej kalamity bolo z dôvodu ochrany prírody ponechaných na plochách a stalo sa výrazným semeniskom a potravinovou základňou pre rozšírenie lykožrúta," uviedol P. Liška.
Podľa neho sa lesníkom zatiaľ darí aktívne chrániť od lykožrúta lesy v časti Roháčov, kde nie je väčší plošný objem bezzásahovej zóny. „Tam sledujeme náš cieľ, nazývaný zelená Orava, a darí sa nám momentálne lesy oravskej časti TANAP-u držať v pomerne dobrej kondícii," upozornil P. Liška.
Najviac sú lykožrútom poškodené oblasti centrálnych Tatier v okolí Tichej a Kôprovej doliny, Malej a Veľkej Studenej doliny a pomerne silný nálet lykožrúta a odumieranie horských smrekových lesov pozorujú aj v časti Tatranskej Javoriny. (tasr)
