Napriek tomu, že od Celoslovenských dní poľa, ktorých desiaty ročník sa uskutočnil v Seliciach, uplynulo niekoľko mesiacov, chceme Vám predstaviť tradičného spoluorganizátora tohto najväčšieho odborného podujatia na Slovensku zameraného na poľnohospodársku prvovýrobu, ktorým je Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch. O projektovej činnosti, výskume a o prínosoch a službách pre poľnohospodársku prax sme sa pozhovárali s jeho riaditeľom Ing. Pavlom Hauptvogelom, PhD.
Expozícii NPPC – VURV Piešťany na 10. ročníku celoslovenského stretnutia poľnohospodárov v Seliciach dominovali pokusy s kolekciami odrôd hustosiatych obilnín – ozimných a jarných foriem vrátane pšenice špaldovej a dvojzrnnej a maku siateho. Zvlášť zaujali historicky staré odrody pšenice a jačmeňa.
Predstavil by ste činnosť vášho výskumného ústavu z pohľadu zhromažďovania a uchovávania genetických zdrojov rastlín?
Neodmysliteľnou súčasťou Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch patriaceho pod Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, je Génová banka SR. Zhromažďuje, ochraňuje, dlhodobo uchováva a využíva genetické zdroje rastlín, ktoré poskytuje šľachtiteľom, univerzitám alebo vedeckým pracoviskám pre výskum a študijné účely. V Génovej banke máme dnes takmer 27 000 vzoriek genetických zdrojov rastlín z toho je približne 6 000 rôznych odrôd pšenice. Uchovávané sú v dvoch teplotných režimoch: základná kolekcia pre dlhodobé skladovanie semien pri -17℃ po dobu 50 a viac rokov a aktívna kolekcia so strednodobým skladovaním semien pri 0 až +4℃. V rámci tohto sortimentu uchovávame aj historické odrody pôvodne pestovaných plodín na Slovensku. Konkrétne staré odrody pšenice, vyšľachtené ešte začiatkom minulého storočia, pričom registrované boli až vznikom Československej republiky po roku 1920. Pôsobili tu vtedy významné šľachtiteľské stanice a to v Sládkovičove, Radošinej, Bučanoch, vo Vígľaši – Pstruša, neskôr v roku 1948 vznikla šľachtiteľská stanica v Hornej Strede špeciálne zameraná na poľné strukoviny a v Trebišove, kde boli šľachtené odrody šošovice. Ďalej v Solaroch (dnes Istropol Solary a.s.), Špačinciach (predtým Borovce), Malom Šariši a Levočských Lúkach, ktoré sú naďalej zamerané na šľachtenie poľnohospodárskych plodín. V minulosti tu taktiež pôsobili dnes už zrušený Výskumný ústav kukurice v Trnave, Výskumný ústav zeleniny v Hurbanove (neskôr v Nových Zámkoch), Výskumno-šľachtiteľská stanica, s.r.o. Veselé, Výskumný a šľachtiteľský ústav zemiakarsky, a.s. a Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky Bratislava. Vďaka tomu máme dnes veľké množstvo starých odrôd, ktoré sú našim bohatstvom a kultúrno-historickým dedičstvom, uložené sú v Génovej banke SR, ktorej jednou z hlavných úloh je zachovať ich pre ďalšie generácie.
Kedy sa zrodil nápad predstaviť historické odrody pšenice a jačmeňa a čo vás k tomu viedlo?
Myšlienka predstaviť na celoslovenskom stretnutí poľnohospodárov naše historické odrody niektorých plodín, hlavne pšenice a jačmeňa, vznikla už pred tromi rokmi. Snažili sme sa vybrať také odrody, na ktorých je už na prvý pohľad vidieť rozdiel v morfológii, evidentný vo výške rastlín – staršie odrody dosahujú približne 140 centimetrov. Totiž v minulosti bolo šľachtenie pšenice zamerané na vysoké odrody, okrem zrna bola požadovaná aj slama.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
