Zástupcovia vlády, štátnych inštitúcií, spotrebiteľov, výrobcov, novinári i verejnosť mali možnosť stretnúť sa na seminári o označovaní potravín a diskutovať o svojich postojoch s poslancami Európskeho parlamentu. Europoslanci budú o tejto dôležitej legislatívnej téme hlasovať v druhom čítaní na plenárnom zasadnutí v júli 2011.
Legislatívny návrh o novom spôsobe označovania potravín sa nachádza uprostred schvaľovacieho procesu. Ak sa podarí schváliť novú legislatívu, Slovensko bude musieť spolu so všetkými členskými štátmi EÚ prijať nový zákon stanovujúci presné a konkrétne nariadenie o tom, ktoré informácie budú povinne zobrazované na obaloch potravinových výrobkov. Medzi najdiskutovanejšie otázky týkajúce sa označovania potravín patrili povinné informácie, ich umiestnenie na obale, uvádzanie či neuvádzanie výživových hodnôt, označovanie alergénov, semaforové označovanie, uvádzanie krajiny pôvodu, povinná veľkosť písma, označovanie alkoholických nápojov či dátumy výroby a spotreby, ako aj dátumy prvého zmrazenia.
Sme na jednej lodi...
Ako uviedol Sergej Kozlík, poslanec EP, „sme na lodi, ktorá je rozkývaná, pretože na problematiku označovania potravín sú rôzne názory, nielen na úrovni odbornej a laickej verejnosti, ale aj v parlamente, medzi parlamentom a Radou. A my sa musíme dohodnúť.“ Označovanie by malo byť primerané, aby neničilo výrobcov, a preto treba nájsť „modus vivendi“ z hľadiska spotrebiteľa i producenta potravín.
Europoslanec Miroslav Mikolášik, ktorý je aj s Annou Záborskou členom Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín zdôraznil, že údaje o alergénoch sú v dnešnom období veľmi dôležité, keďže štatistiky hovoria, že iba v prípade detí približne tretina z nich trpí alergiou. Základné energetické či výživové hodnoty budú mať po novom jednotné prepočty, a to na 100 mililitrov, prípadne na 100 gramov výrobku. Zavedie sa aj ochrana pred mätúcimi informáciami. Ide napríklad o situácie, keď sa na jogurtoch nachádzajú obrázky jahôd, pričom v samotnom jogurte sa nachádza iba jahodová príchuť.
„Dňa 22. júna sa zavŕšila niekoľkoročná diskusia o označovaní potravín, a verím, že sa nič nezmení a o niekoľko dní toto nariadenie odhlasujeme,“ konštatovala Anna Záborská, ktorá je s výsledkami návrhu spokojná. Označenie krajiny pôvodu v prípade mäsa, mlieka či mliečnych výrobkov bude povinné. Uviesť krajinu pôvodu bude tiež povinné pri výrobkoch, ktoré sú zložené z jedného druhu látky. Nepovinné označenie bude pre všetky ostatné potraviny. Výrobky, ktoré tak majú viacero zložiek z rôznych štátov, sú tejto povinnosti zbavené. Dobrovoľné označovanie bude aj pre potraviny obsahujúce viac ako 50 % jednej látky. A. Záborská podotkla, že parlament by mal odsúhlasiť aj päťročné pozorovacie obdobie, na základe ktorého by sa mala vypracovať štúdia analyzujúca dopady tohto rozhodnutia.
Fenomén dovozu chleba
Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ŠVPS SR), upriamil pozornosť na povinné údaje označovania potravín, medzi ktoré patria názov potraviny (mal by vystihovať podstatu daného výrobku a mal by byť približne rovnaký vo všetkých krajinách), zoznam zložiek a akákoľvek zložka alebo technologická pomocná látka, ktorá spôsobuje alergie alebo neznášanlivosť, a ktorá sa používa pri výrobe alebo príprave potraviny.
Veľmi dôležitý údaj je označovanie alergénov, množstvo určitých zložiek alebo kategórií zložiek, uvádzanie netto - množstva potraviny, ako aj dátumy spotreby a minimálnej trvanlivosti. Novinkou bude uvádzanie dátumu prvého zmrazenia. Ako uviedol, tento dátum je dôležitý najmä z dôvodu, že niektoré výrobky sú zmrazené aj niekoľko rokov, kým sa dostanú do rúk konečného spotrebiteľa.
Vyzdvihol aj nový fenomén dovozu zmrazených chlebov a pekárenských výrobkov, ktoré sa následne v tzv. rýchlopekárňach reťazcov upečú a predávajú ako čerstvé, voňavé pečivo na pultoch. Keďže spotrebiteľ chce vedieť, odkiaľ výrobok pochádza, musí sa uvádzať krajina alebo miesto pôvodu, ako aj obchodné meno a adresa prevádzkovateľa potravinárskeho podniku. Na Slovensku sa stalo skutočnosťou vykonávanie auditov zo strany obchodných reťazcov u svojich dodávateľov. Výrobcovia im následne za tieto kontroly aj platia. Podľa J. Bíreša takýto jav nie je v štátoch EÚ bežný a vykonáva sa iba v prípadoch konkrétnych podozrení. Vyzval preto europoslancov, aby sa aj takéto problémy dostali do tohto európskeho právneho predpisu.
Dobrovoľné značenie
„Čo sa týka označovania krajiny pôvodu, PKS od začiatku podporuje stanovisko, aby sa dodržiavalo „status quo“, ktorý platí aj v súčasnosti, t. j. princíp dobrovoľného označovania s výnimkami podľa platnej legislatívy pre hovädzie mäso, med a ryby,“ konštatovala Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS).
Ako zdôraznila, povinné označovanie podporuje v prípade, ak neuvedenie krajiny pôvodu by mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu. Akékoľvek ďalšie dodatočné požiadavky na označovanie krajiny pôvodu by nepridali vyššiu kvalitu a bezpečnosť, neprihliadali by na pridanú hodnotu, odstránili by flexibilitu potravinárskeho priemyslu, spôsobili by zvýšenie neopodstatnených nákladov a boli v rozpore s koncepciou voľného obchodu a voľného trhu.
„Chceme zachovať dobrovoľné označovanie. Nikto predsa nezakazuje dobrovoľné onačenie potraviny krajinou pôvodu, ak je pravdivé, a nikto nezakazuje označovanie výrobkov na predajnom mieste. Zavedenie povinného označovania považujeme za negatívne z pohľadu potravinárskej výroby, pretože slovenský trh je malý, a mnohí výrobcovia sú odkázaní na to, aby svoje výrobky umiestnili aj na iných trhoch. Podľa nás tým klesne export,“ dodala J. Halgašová.
PKS rešpektuje dohodu o veľkosti písma, ale upozorňuje na problém menších obalov, kde je povinné viacjazyčné označovanie niekedy nemožné. Výnimku treba zmeniť na označovanie pri aspoň 20 cm²; kompromisy sú potrebné z pragmatických dôvodov. Povinné uvádzanie nutričného označovania považuje za predčasnú iniciatívu. Neexistujú jednotné metódy skúšania a ani absolútna hodnota odchýlky od uvedenej hodnoty na obale.
Názory spotrebiteľov
Josef Lounek, 1. podpredseda Rady Združenia slovenských spotrebiteľov pripomenul, že spotrebiteľ má tri práva: právo na úplnú informáciu, právo možnosti výberu a právo na vzdelávanie na všetkých stupňoch a v najširšej podobe.
„Nemazajme si med popod ústa a nezakrývajme si oči. Väčšine výrobcov, existujú však aj výnimky, nejde o dobro spotrebiteľa, ale o zisk,“ konštatoval Miloš Lauko, predseda Asociácie spotrebiteľov Slovenska. Ako uviedol, spotrebitelia očakávajú, že nikdy nebudú uvedení do omylu. Očakávajú jednotnú kvalitu a rovnaké zloženie výrobku tej istej značky, bez ohľadu na krajinu jej zakúpenia. A tá nie je dodržiavaná.
Podľa jeho návrhu sa výrobky musia jasne odlíšiť a označiť. Rozdiely v kvalite sú pre spotrebiteľa neprijateľné. Dôležité je aj označenie netto váhy - v mnohých prípadoch ide o klamlivé balenia; obaly by nemali vzbudzovať dojem väčšieho objemu, ako v skutočnosti sú. Názov nesmie byť pre spotrebiteľa zavádzajúci a klamlivý, nesmie vyvolať dojem niečoho, čím nie je. Spotrebitelia často majú problém odlíšiť maslo od rastlinného tuku (maslo a maslíčko) a pod tradičným názvom očakávajú tradičný výrobok (bryndzu a nie náhradu).
M. Lauko tiež žiada pravdivé a úplné označovanie. Dôležité je, aby na obale boli podstatné a nie nepodstatné informácie, ako aj dátum prvého zmrazenia, najmä rýb. Spotrebiteľ by mal vedieť, či pekárenské výrobky sú vyrobené z čerstvého cesta alebo zo zmrazených polotovarov. Vo väčšine prípadov má spotrebiteľ problém prečítať si povinné údaje, ktoré sú na obale veľmi malým písmom, zatiaľ čo nepodstatné marketingové slogany sú desaťkrát väčším písmom („Lahodná chuť od babičky“). Písmo by malo byť minimálne tri milimetre veľké. A malo by byť jedno zorné pole – aby zákazník nemusel stále pretáčať výrobok a úporne hľadať údaje o potravine.
