„Pri bilancovaní posledného roka sa nevyhneme tomu, ako na tom ovocinárstvo je. Ovocinárstvo z roka na rok speje k lepšiemu, nielen u nás, ale v celom svete, kde sa vo veľkom pracuje či už vo výskume, alebo aj na báze vzdelávania. Slovensko v rámci výskumu stagnuje, vzdelávanie nám zatiaľ funguje, ale aj tu máme priestor na zlepšovanie sa. Tým, že nám absentuje výskumno-šľachtiteľská báza, sme odkázaní na európsky a svetoví výskum.“
Povedal v úvode Ing. Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenskej republiky s ktorým sme sa pozhovárali o aktuálnej situácii v slovenskom ovocinárstve, o očakávaniach a výzvach do budúcnosti.
Čím je určovaná úspešnosť pestovateľa - ovocinára?
Úspešnosť ovocinára je určovaná tým, ako vie obmedziť náklady, respektíve zvýšiť tržby, aby dosiahol zisk. Hovorí sa, že zisk sú budúce investície, na ktoré je ovocinárstvo veľmi náročné. Založenie jedného hektára ovocného sadu stojí okolo 50 tisíc euro, pri čerešniach aj 70 tisíc. Pri ostatných kôstkovinách, škrupovinách a drobnom ovocí je to menej. Z toho približne 25 až 30 percent tvoria náklady na biologický materiál. Náklady vzrastajú hlavne na technické zabezpečenie sadu. Ide o oporné konštrukcie, závlahové systémy - úsporné a protimrazové, pri prevádzke ktorých spotrebujeme naraz obrovské množstvo vody, keď v kritickom období na jar mrzne. Sady musia byť vybavené sieťami, taktiež fóliami, ktoré umožňujú odtok atmosférických zrážok do medziradia, keďže plody v prípade čerešní a marhúľ z hľadiska výslednej kvality nesmú zmoknúť. Ovocie na priamy konzum musí byť vysokokvalitné a atraktívne pre zákazníka. Ovocinár, ktorý to ponechá na prírodu - čo dozreje to oberie, tak to nefunguje. Je to v zmysle známeho porekadla: "Keď nedáš - tak nemáš".
Ako spôsoby ochrany sú dnes v sadoch uprednostňované?
Upúšťa sa od konvenčného spôsobu pestovania, v ktorom ide o aplikácie postrekov podľa kalendára ochrany s čím sú spojené v vysoké náklady na chemické prípravky, zároveň ide o vysoké zaťaženie životného prostredia. Dnes prechádzame na ekologický spôsob pestovania. Jeho prvým stupňom je integrovaný spôsob pestovania, t. j. využívanie všetkých dostupných technických prostriedkov, modernej aplikačnej techniky, radarových systémov, pričom zásah proti škodcom je vykonaný na základe presného monitoringu. Ekologický spôsob pestovania je v podstate ponechaný na prírodu. Musím povedať, že takmer tridsať percent ovocných sadov na Slovensku je evidovaných v ekologickom systéme hospodárenia, avšak z nich produkcia predstavuje sotva jedno percento. Nejde pritom o jednoduchý spôsob pestovania. Len naozaj najlepší ovocinári by mali ovocie pestovať ekologicky, celú technológiu je nutné mať perfektne zvládnutú. Ovocie z týchto sadov má aj vyššiu cenu. Či sú zákazníci ochotní si priplatiť? Prax ukazuje, že celkom tomu tak nie je, aspoň nie u nás.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
