Na Slovensku pravidelne monitorujeme škodlivé organizmy, ktoré sa na našom území a v regióne EPPO (Európska organizácia ochrany rastlín) nevyskytujú, alebo bol zaznamenaný ich prienik z neeurópskych krajín a majú potenciál sa za priaznivých okolností rozšíriť aj u nás. Zemiaky sú plodina, ktorá je napádaná množstvom vírusov, hubových ochorení, bakterióz, fytoplazmóz, háďatiek a škodcov. Mnohé z nich sa u nás už udomácnili a naučili sme sa s nimi žiť, prípadne ich regulovať. S otvorením obchodu v rámci Európskej únie, sme zaznamenali prienik bakterióz Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus (baktériová krúžkovitosť zemiaka), Ralstonia solanacearum (hnedá hniloba zemiaka). Tentoraz sa obávame zavlečenia baktérie Dickeya solani. Jej slovenský názov ešte nie je určený.
Prvé výskyty v Európe
Dickeya solani sa ukázala ako veľká hrozba pre výrobu zemiakov v Európe a Izraeli. Má podobné príznaky – vädnutie listov a hnilobu hľúz, ako Dickeya dianthicola, predtým známa pod názvom Erwinia chrysanthemi. Dickeya solani bola objavená holandskými poľnohospodármi v roku 2005 a do roku 2007 sa jej výskyt zvýšil päťnásobne. V posledných rokoch sa nové, viac agresívne druhy, etablovali v mnohých Európskych krajinách (Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Poľsko, Holandsko a Španielsko) a v Izraeli. Ukázalo sa, že Dickeya solani bude rýchlo vytláčať iné druhy bakterióz a stane sa hlavnou príčinou „čiernej nohy“ zemiakov. Príznaky sa môžu líšiť v závislosti na odrode a v niektorých prípadoch nie sú pozorované vonkajšie prejavy ochorenia.
Symptómy a podmienky ochorenia
Prvým príznakom je vädnutie listov s následným vysušením na okrajoch a nakoniec aj celých listov. Tieto príznaky sa stávajú viditeľnými na spodných listoch a v extrémnych prípadoch celá rastlina alebo stonka vyschne. Často je napadnutá iba jedna stonka na rastline. Vývoj symptómov je zvyčajne spojený s mäkkou hnilobou materskej hľuzy. Hnedé škvrny, ktoré zasahujú cievy v stonke, postupujú smerom nahor a občas vedú k nekróze a dutosti stonky. Stonky zvyčajne zostávajú zelené, kým vysychanie listov nie je kompletné. Za teplých, suchých podmienok sa prvé príznaky objavia, keď je teplota vzduchu vyššia ako 25° C. Ďalšie druhy Dickeya spp. ( D. dadantii a D. zeae ), sa všeobecne vyskytujú na zemiakoch v teplejších a vlhkých tropických a subtropických oblastiach a spôsobujú príznaky, ktoré sú na nerozoznanie od ochorení spôsobených P. atrosepticum v chladnejších podmienkach.
Rastliny, postihnuté Dickeya solani, vykazujú vädnutie, zakrpatenie a chlorózy a hnedú až čiernu mäkkú hnilobu na stonke, rozširujúcu sa smerom nahor z hnijúcej materskej hľuzy s prípadným totálnym kolapsom rastliny. K ochoreniu dochádza pred alebo tesne po vzídení, chýbajúce rastliny sú jasne viditeľné. V regiónoch s nízkymi teplotami, infekcie často začínajú tmavým sfarbením horných listov, nasledujú chlorózy a vädnutie. Ako choroba postupuje, stonky vädnú alebo sa zobrazujú príznaky „čiernej nohy“. Kontaminácia vňate zemiakov a následné poškodenie úrody spôsobené silnými dažďami, krupobitím, hmyzom alebo ľudskou činnosťou, môžu viesť k napadnutiu ďalších rastlín hnilobou. Staršie a vyššie rastliny sa javia ako zdravé, ale na týchto rastlinách sa rýchlo rozvíja vnútorná hniloba stonky od základne, hoci navonok sa javí ako zdravá. Dickeya solani bežne spôsobuje hnitie dcérskych hľúz najmä v teplých rastových podmienkach.
Rozdiel od iných chorôb
Kým typické černenia stoniek a mäkké hniloby hľúz spôsobené Pectobacterium spp. sú ľahko odlíšiteľné od iných ochorení na základe vizuálnej kontroly, symptómy spôsobené D. dianthicola alebo D. solani za tepla, v suchých podmienkach môžu byť zamenené s inými príčinami vädnutia. V Izraeli, príznaky spôsobené Dickeya spp. boli nerozoznateľné od tých, spôsobených vädnutím Verticillium dahliae.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
