Slnečné dni „obdeň“ striedajú dažďové prehánky. Ak rozdiel medzi nimi nevydrží aspoň niekoľko hodín, kombajny do poľa nemôžu. Taký je doterajší priebeh žatvy v južných oblastiach zemplínskeho regiónu. Zber obilia sťažujú aj niekoľko metrov široké vodné plochy, ktoré sú pozostatkom vlaňajších júnových povodní.
Podielnické družstvo (PD) Skarabeus – Agro so sídlom vo Veľkých Raškovciach (okres Michalovce) má prevažnú časť ornej pôdy v lokalitách, ktoré pred rokom zaplavila či podmáčala voda, vrátane územia suchého poldra v Beši. Následky minuloročného vodného živlu sú viditeľné aj dnes.
„Zo 175-hektárovej výmery repky olejnej sme do konca uplynulého týždňa zožali 105 hektárov. Teda tú, ktorá dobre prezimovala. Takmer 65 hektárov repky nám vyplavila voda, ktorá zostala po minuloročnej povodni. Mrzí nás to o to viac, že repka nám sypala v priemere dve tony z hektára a bola veľmi kvalitná. Sečovská Palma nám za ňu ponúkala veľmi nízku cenu a zároveň sme mali zabezpečiť aj odvoz. Tradiční zahraniční záujemcovia z Poľska a Maďarska nám dali o 20 a 30 eur za tonu viac a navyše si pre repku prišli sami. Ukazuje sa, že obchodníci sú s kvalitou našich komodít dlhodobo spokojní,“ hovorí Tichomír Bucsko, predseda PD Skarabeus – Agro Veľké Raškovce.
Podobne sa vyvíjala situácia aj v prípade pšenice. Z celkovej výmery 260 hektárov zobrali zatiaľ vyše 100 hektárov s priemernou úrodou okolo päť ton z hektára. Problémom je, že nie všetku úrodu pšenice sa Raškovčanom podarí zachrániť.
„Začiatok žatvy pšenice bol optimistický, ale obávame sa, že záver taký nebude. Po dažďoch zo začiatku júla stoja na 40 hektároch kaluže vody. Aj keď by prišli v nasledujúcich dňoch teplé a slnečné dni, v našich podmienkach - v nadmorskej výške 102 metrov - voda tak skoro z polí nezíde a hrozí, že obilie prerastie a znehodnotí sa. Zaujímavá je pre nás cena pšenice. Domáci obchodníci nám ponúkajú 150 – 160 za tonu, ale na konkrétnu ponuku musíme počkať. Nákupcovia z Poľska a Maďarska nám už dnes, uprostred žatvy, ponúkajú vyššiu cenu. A navyše, po pšenicu si prídu s vlastnými vozidlami. Rozhodovanie teda nie je ťažké. Horšia situácia sa javí v prípade jačmeňa. Ten má síce parametre sladovníckeho jačmeňa, ale zatiaľ sme zožali len desatinu výmery. Máme obavy, že dažde nám zabránia žať a obilie prerastie, čo ohrozí dobrú kvalitu zrna. Na zber obilia máme k dispozícii jeden vlastný kombajn a ďalšie dva sú z Maďarska. Otázkou je, či sa nám podarí naplno využiť potenciál techniky a ľudí, ktorí ju obsluhujú. Roľník však musí rátať s tým, že príroda je väčší pán ako on,“ priznáva Tichomír Bucsko.
Časť obilia ostane v skladoch družstva. Nie preto, že by ho nemohli speňažiť, ale preto, lebo ho potrebujú pre vlastnú potrebu. Každé skladovanie načiera do pokladnice, a preto doma ostane len taký objem obilia, aký je skutočne potrebný.
„Máme 600 kusov hovädzieho dobytka, ovce, kozy, kone a hydinu. Prepočítame spotrebu a zabezpečíme, aby určitý objem krmiva ostal doma. Máme certifikát na ekologický chov dobytka a ekologické trvalé trávne porasty. Potrebujeme krmoviny, ktoré spĺňajú kritériá pre ekologický chov. A podobných producentov v regióne je málo. Zásobujeme sa teda krmivom z vlastných zdrojov, aj keď vlaňajšie záplavy nám urobili škrt cez rozpočet a vynaložili sme veľké finančné prostriedky na nákup sena, lebo naše nám zaplavila voda v suchom poldri a v okolí rieky Ondava,“ dodáva na záver predseda PD Skarabeus – Agro.
ŠTEFAN VARŠANÍK
