To akým smerom bude postupovať ďalší vývoj techniky na zber obilnín, nemôžeme zatiaľ s istotou určiť. Samozrejme bude pokračovať vývoj tradičných strojov, pri ktorých budú čoraz viac aplikované inteligentné automatické prvky, vrátane zmien v oblasti pohonných systémov s cieľom eliminovať emisnú záťaž. V poslednom období bolo okrem obilných kombajnov „klasickej“ koncepcie predstavených aj niekoľko zaujímavých konceptov, ktoré by mohli ďalší smer vývoja kombajnov trochu načrtnúť.
Podľa dostupných literárnych zdrojov mláťací mechanizmus bol známy už v roku 1831, vtedy išlo o mláťací mechanizmus zubový. Neskôr bol patentovaný mlatkový mláťací mechanizmus, to bolo v roku 1860. Konštrukcia samohybného obilného kombajnu potom bola patentovaná už v roku 1912, ale k rozšíreniu a sériovej výrobe došlo oveľa neskôr. Zhruba od roku 1935, kedy bol vyrobený samohybný obilný kombajn Massey-Harris 20 SP a k rozšíreniu jeho výroby došlo až po roku 1937. Predaj Modelu 20 za dva roky predstavoval 925 strojov, ale keď v roku 1941 prišiel nový kombajn MH-21, vytvoril obrovský dopyt s ročnou produkciou kulminujúcou na 10 000 plus v roku 1949. Avšak vo vojnových rokoch 1939 až 1945 pre nízke dodávky ocele spolu s nedostatkom komponentov, ako sú šesťvalcové motory Chrysler s výkonom 39 kW / 53 k, bola obmedzená výroba. Najväčší rozmach potom zaznamenali samohybné obilné kombajny až po ukončení druhej svetovej vojny.
Obilné kombajny sú teda už niekoľko desaťročí pri zbere zrnín nezastupiteľnými strojmi. Praktici poznajú, že ide o sezónne stroje, ktoré často pracujú iba niekoľko dní v roku, a to ešte ich nasadenie v zberovej sezóne často ovplyvňuje rozmanitosť počasia. Hlavný dôraz pri vývoji obilných kombajnov bol preto vždy kladený predovšetkým na ich vysokú výkonnosť tak, aby bol zber vykonaný v čo najkratšom čase a bola pritom dosiahnutá čo najvyššia kvalita zberaného produktu.
Kým vývoj obilných kombajnov v minulosti sa zameriaval predovšetkým na urýchlenie prác spojených so zberom zrnín, v súčasnosti sú už pri vývoji obilných kombajnov využívané automatizačné a regulačné prvky majú za úlohu uľahčiť prácu obsluhe, znížiť jej únavu pri riadení stroja, zvýšiť kvalitu a efektívnosť vykonávanej práce, a tým znížiť prevádzkové, ale v konečnom dôsledku aj výrobné náklady.
Súčasnosť vývoja obilných kombajnov
Od uvedenia prvého obilného kombajnu do prevádzky uplynulo už viac ako 85 rokov. V pomerne dlhom období používania tejto skupiny strojov došlo k výrazným zmenám tak vo výkonnosti, ako aj v konštrukcii mláťacieho a separačného ústrojenstva kombajnu. Výkon motora obilných kombajnov sa zvýšil z niekdajších približne 50 k na súčasných 700 k, pracovná šírka žacích stolov sa z necelých 3 m dostala cez hranicu 14 m a objem zásobníkov na zrno z pôvodných 2 m3 narástol na súčasných 18 m3 (aj viac). Kým u uvedených parametrov kombajnu došlo k približne 5 až 10 násobnému nárastu, potom pri hmotnostnej výkonnosti vyjadrenej v množstve pozberané zrna za hodinu došlo k nárastu až 100 násobnému (napr. pri zbere pšenice sa pôvodná výkonnosť okolo 1,3 t.h-1 zvýšila na súčasných až 135 t.h-1).
Výkonnosť obilných kombajnov sa spočiatku zvyšovala zväčšením plochy pre výmlat v klasickom tangenciálnom mláťacom ústrojenstve (šírka a priemer mláťacieho bubna, plocha koša), ako aj plochy separačného ústrojenstva (dĺžka a počet klávesových vytriasadiel slamy a celková plocha sít). Neskoršie sa objavili axiálne mláťacie ústrojenstvá a v 80. rokoch kombajny s hybridným systémom mlátenia a oddeľovania zrna zo slamy. Touto konštrukčnou zmenou došlo k náhrade klávesových vytriasadiel slamy dvojrotorovými bubnami na oddeľovanie zrna zo slamy. Nové mláťacie a najmä separačné systémy boli tiež míľnikom vo vzťahu k nárastu výkonnosti kombajnov.
Súčasné konštrukcie obilných kombajnov zahŕňajú jedno- a viacbubnové tangenciálne mláťacie ústrojenstvá na mlátenie obilnej hmoty, hybridné riešenia s tangenciálnym bubnovým mláťacim systémom a jedno- alebo dvojrotorovými separátormi zrna a jedno- alebo dvojrotorové axiálne bubnové mláťacie ústrojenstvá a separátory zrna. Ich výkonnosť je určená geometrickými rozmermi ich mláťacích, separačných ako aj čistiacich ústrojenstiev. Maximálne rozmery obilných kombajnov sú obmedzené pravidlami cestnej premávky: šírka 3,5 metra, výška 4 metre a dĺžka 18 metrov vrátane ťahaného adaptéra.
Aké budú obilné kombajny budúcnosti?
V najbližších rokoch sa ešte určite budeme na našich cestách a poliach stretávať s „klasickými“ obilnými kombajnmi tak, ako ich v súčasnosti poznáme, ale možno sa aspoň ako demonštračné stroje aj u nás objavia niektoré z novo vyvíjaných zberových strojov. Skúsme si aspoň niektoré z nich predstaviť.
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
