Počet obyvateľov na našej planéte neustále stúpa. Dnes je to niečo cez 7 miliárd, do roku 2050 sa odhaduje nárast už na 9 miliárd. Tomu by mal zodpovedať aj nárast produkcie potravín, ktoré v rozhodujúcej miere zabezpečuje poľnohospodárstvo. Všade vo svete ale počet pracujúcich v poľnohospodárstve ubúda, na Slovensku pracuje v poľnohospodárstve necelých 50 tisíc ľudí.
Otázkou je, či príčinou tohto stavu je nasýtenosť trhu práce, kedy doterajšiu pracovnú silu vytláča aktuálny stav (výkonnejšej) techniky, prípadne aj úbytok poľnohospodárskej pôdy, ktorú treba obhospodarovať, alebo je to často avizovaný nedostatok uchádzačov o prácu v poľnohospodárstve. V každom prípade ale podstatnejšiu úlohu v budúcom poľnohospodárstve bude „hrať“ automatizácia procesov, vybavenosť prostriedkami zvyšujúcimi efektívnosť výroby, vrátane systémov, ktoré účasť človeka budú orientovať čoraz viac len na riadiacu prácu. Tento trend sa nevyhne ani oblasti konštrukcie a hlavne prevádzky obilných kombajnov.
Aké budú obilné kombajny v budúcnosti?
Ešte donedávna pracovali obilné kombajny ako samostatné, prakticky do seba „uzatvorené“ jednotky. Ich kontakt s okolím sa obmedzoval v podstate iba na organizáciu práce pri zbere porastu. Ako sa však postupne zvyšovala ich výkonnosť (priechodnosť), čoraz viac narastal význam ich správneho nastavenia podľa podmienok zberu. Postupný rozvoj a aplikácia elektroniky do konštrukcie obilných kombajnov ide týmto požiadavkám priamo v ústrety.
Výsledkom sú stroje s vlastnou inteligenciou. Jej ďalší rozvoj bude nosnou témou aj do budúcnosti. Názory na to, ako budú obilné kombajny v dohľadnom čase vyzerať, sa čiastočne odlišujú. Existuje niekoľko štúdií popredných svetových výrobcov obilných kombajnov s odlišným konceptom, ktoré sa ale spoločne zhodujú aspoň v jednom - predpokladajú úplne autonómnu činnosť týchto strojov. Logicky je to prirodzený dôsledok rozvoja celého radu asistenčných systémov ktoré existujú, a na kombajnoch sa využívajú už aj v súčasnosti. Pozberať zrno už dokážu všetky stroje, ale kvalita práce a úroveň strát zrna môže byť odlišná. Palubná inteligencia môže zvýšiť účinnosť práce obilného kombajnu. Vhodná podpora obsluhy umožňuje lepšie využívať inštalovaný výkonnostný potenciál. Patria sem napríklad aj navigačné systémy s využitím GPS, hmatačov či optických snímačov na zberovom adaptéri. Okrem toho vedia automatické systémy reagovať na zahltenie hmotou, na podmienky porastu, úroveň strát zrna či sklon svahu.
Ďalší vývojový krok predpokladá prepojenie v súčasnosti jednotlivo pracujúcich systémov do plne autonómneho stroja. Už v súčasnosti vedia obilné kombajny komunikovať na diaľku v reálnom čase s počítačom v kancelárii, prípadne aj s traktorom pri prekladaní zrna. Do budúcnosti narastie význam prepojenia obilných kombajnov a vzájomné výmeny údajov v priebehu práce, a to buď s využitím vlastnej rádiovej siete, alebo internetu. Takto si potom plne vyťažený zberový stroj bude sám môcť privolávať prostriedky pre odvoz zrna, alebo servis v prípade poruchy. Prípadne bude môcť komunikovať s ďalšími obilnými kombajnmi a „opýtať“ sa na ich úroveň strát zrna a na nimi využívané nastavenie.
Princíp vzájomnej komunikácie a na tom založenej kooperácie strojov už čiastočne funguje aj v súčasnosti a bude sa ďalej rozširovať. Základné nastavenie parametrov výmlatu podľa zberanej plodiny vykoná pred začiatkom zberu obsluha stroja, najvhodnejšie nastavenie si však obilné kombajny vyhľadajú pomocou palubného software-u a na základe vzájomného porovnávania v priebehu práce. Mali by sa vedieť samé riadiť, zrýchľovať alebo spomaľovať na základe stavu porastu, otáčať sa na úvratiach, organizovať prekladanie zrna, zdieľať paralelné línie, vykonávať obkášanie pozemkov, alebo ich rozdelenie na záhony. Mali by pritom pracovať s čo najnižšou energetickou náročnosťou.
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách č. 25
