Suché ročníky osemdesiatych rokov neboli sprevádzané nedostatkom živín a prakticky ani chybami v obrábaní pôdy, prípadne boli tieto zanedbateľné v porovnaní s deväťdesiatymi rokmi a začiatkom tohto storočia.
V potransformačnom období sa zhoršený stav pôdy, v dôsledku už zmienených chýb, ako aj nedomysleným zanedbávaním podmietky a hlbšieho spracovania pôdy, prejavil najprv vo fyzikálnom a biologickom stave a potom i v zásobovaní živinami. Na obrábanej pôde s priaznivým hospodárením s vlahou sa obrábanie stáva činiteľom zmierňujúcim nepriaznivé dopady klímy. Stav pôdy má pri slabej až strednej zásobe živinami silný vplyv, pri dobrej zásobe živinami stredný vplyv. Pôda podľa úrovne svojej kultivácie napomáha či zhoršuje sprístupňovanie i využiteľnosť živín. Aj pri dobrej zásobe živín ostávajú tieto, pre zlé hospodárenie s vlahou v pôde, nevyužité. Pôda udržiavaná v dobrom stave má aj menšiu spotrebu energie pri obrábaní, dokonca eliminuje vlastné kvalitatívne nedostatky.
Za krajného priebehu klimatických podmienok sa neosvedčujú ani zvyky, ktoré boli v minulosti považované za „isté“. Týka sa to letných a jesenných prác, no tiež pri klasickej príprave osivového lôžka. Kým straty počas 40 - 50 dní trvajúceho letného sucha môžu z 0 - 60 centimetrovej vrstvy nepodmietnutej pôdy, ponechanej bez pozberových zvyškov, dosiahnúť 30 - 35 milimetrov, plytkou podmietkou sa táto strata zníži o 10 - 15 milimetrov. Neošetrenou hlbšou podmietkou sa strata vlhkosti o zhruba 10 - 15 milimetrov naopak zvýši. Pri neošetrenej letnej orbe môže táto strata vlhkosti dosiahnuť až 60 milimetrov, čo sa už rovná mesačnému úhrnu zrážok. Ošetrenie povrchu letnej orby znižuje straty vlhkosti na pôvodných 30 - 35 milimetrov.
Hospodárenie so slamou
Popri ošetrení povrchovej vrstvy spracovanej pôdy, na ktorú je po letnej orbe najčastejšie vhodné diskové náradie, sú významným činiteľom znižujúcim či zvyšujúcim letné straty pôdnej vlahy rastlinné zvyšky a slama. Slama sa spolu s nevymláteným zrnom z polí tradične zvážala. Skrmovala sa, poslúžila ako podstielka, z časti sa spaľovala, odvážala z poľa preč. Po konverzii uhlíka sa neskôr vracala, no koho by pri tonovej úrode slamy z hektára aj trápila uhlíková bilancia. Slama ostáva aktuálne na poli, ako dôsledok znížených stavov hospodárskych zvierat. Problém slamy ponechanej na strnisku sa riešil buď v súčasnosti už zakázaným vypaľovaním, prípadne hlbšou podmietkou alebo letnou orbou. K tomu ostáva dodať, že dôkladné zaklopenie slamy si vyžaduje aspoň 20 centimetrovú hĺbku obrábania. Pri hlbšom letnom spracovaní pôdy sa ale nedá vyhnúť radu zbytočných komplikácií. Bez následkov neostáva značná strata pôdnej vlhkosti počas leta výparom, ale aj samotná slama spotrebuje pri zapravení značné množstvo vlhkosti pre svoj rozklad. Toto sa prejaví v zlej predsejbovej príprave pôdy v podobe preschnutých hrúd a v konečnom dôsledku v zhoršenom vzchádzaní a vývine ozimín a v krajnom prípade aj jarín. Zabrániť prudkému preschnutiu odvalov počas horúčav sa často dá iba bezprostredným ošetrením letnej orby, prípadne v nasledujúci deň. Po niekoľkých horúcich dňoch je takéto ošetrenie často už nemožným, najmä po miernej a suchej zime, ak ani jeseň nebola bohatšia na zrážky, sa nutne dostaví zhoršená predsejbová príprava pôdy pod jariny, prípadne sa táto príprava oneskorí až na apríl.
Slama má dobrý vplyv na hospodárenie s vlhkosťou v pôde, pokiaľ je súčasťou mulčovacej podmietky, pri ktorej časť slamy ostáva na povrchu. Čoraz dôležitejším cieľom mulčovacej podmietky je popri už zmienenom uchovaní pôdnej vlhkosti aj zvyšovanie vodno-prijímacej kapacity pôdy, na čo je nekyprená pôda málo vhodnou. Podporuje tiež biologické procesy v pôde a prispieva aj k regulácii teploty, zmierňuje výkyvy medzi letnými a nočnými teplotami. Predpoklad pozitívneho vplyvu výkyvu takýchto letných teplôt na štruktúru pôdy sa na rozdiel od zimných nenapĺňa. Nezanedbateľný no kontroverzný efekt na teplotu pôdy majú pozberové zvyšky ponechané na povrchu pôdy na jar, resp. v období klíčenia a vzchádzania až ranného rastu plodín. Ďalším efektom je ochrana štruktúry pôdy, slama eliminuje nepriaznivý vplyv letných búrok. Agrotechnické praktiky dobre hospodáriace s pôdnou vlahou zvyšujú podiel drobnohrudkovitosti všeobecne.
Hospodárenie s uhlíkom
Strategickým bodom eliminácie nepriaznivých dôsledkov nielen ohlasovanej klimatickej zmeny, ale tak nadmerného vlhka, ako i sucha, je hospodárenie s uhlíkom. Obrábanie pôdy vedúce k stratám uhlíka z pôdy je zhruba podobné tomu, ktoré vedie i k stratám na vlhkosti.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
