Na nedávnom XXXVIII. valnom zhromaždení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vystúpili s príhovormi viacerí hostia, ktorí boli pozvaní na valné zhromaždenie.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč pred delegátmi zrekapituloval hlavné oblasti záujmu ministerstva za ostatné obdobie. Okrem eliminovania nákazy slintačky a krívačky, pozemkovej legislatívy a priamych platieb hovoril aj o nedávno predstavenom Viacročnom finančnom rámci Európske únie.
Budúci rozpočet EÚ bude posilnený o viac ako 800 mld. eur. Zdanlivo dobrá správa vyznieva inak pre európskych producentov potravín. Tí dostanú zo spoločnej obálky až o 30 – 40 % finančných prostriedkov menej, keďže európsky rozpočet počíta s vyššou finančnou podporou na zbrojenie. S predstaveným návrhom nesúhlasia nielen slovenskí poľnohospodári a potravinári, ale ani ministerstvo pôdohospodárstva. Nesúhlasné stanovisko vyjadril pred delegátmi aj minister pôdohospodárstva.
„Budeme robiť mnohé aktivity tak, aby sme sa snažili získať ďalšie peniaze. Myslím si, že v prvom rade by Európska únia mala robiť všetko preto, aby sme boli potravinovo sebestační a bezpeční. Ľudia sa nenajedia z väčšieho množstva nábojov, zbraní, tankov. A preto je pre mňa tento pohľad úplne zvrátený,“ uviedol minister.
A čo spravodlivosť?
„Spolupráca v európskej rovine bude teraz pre nás všetkých nesmierne dôležitá. Predložený Viacročný finančný rámec, ktorý uzrel svetlo sveta 16. 7. 2025, je pre Slovensko a aj pre Českú republiku nastavený diskriminačným spôsobom. Keď sme vstupovali do Európskej únie, tvrdili nám, že sa postupne dostaneme na priemer Európy, čo sa týka platieb alebo podpory pre poľnohospodárov. No nestalo sa tak. Aktuálne sme na 93 percentách, Slovensko je ešte nižšie. A zároveň počujeme, že peniaze pre poľnohospodárov v ďalšom rozpočte nebudú, aj keď bude prakticky dvojnásobný. My sa v podstate dostávame z 1,2 bilióna eur na 2 bilióny euro, ale my ako poľnohospodári počujeme, že z 30 % celkovej obálky poklesne pomer do poľnohospodárstva na 15 %. Je to absolútne neprijateľné, a práve preto dnes vidím ešte väčší zmysel našej dvojstrannej spolupráce,“ povedal prezident Agrárnej komory ČR Jan Doležal.
Česká republika a ani Slovensko nie sú spokojné s predstavenou podobou Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2027. Degresivita platieb a zastropovanie totiž najviac poškodia práve českých a slovenských poľnohospodárov. Aj o tom hovoril prezident českej komory pred delegátmi v Nitre.
Priemerná výmera fariem v Českej republike je okolo 120 hektárov, na Slovensku je to 100 hektárov. Podľa Jana Doležala EÚ nemôže uplatňovať rovnakú mieru degresivity a rovnaké stropovanie pre všetkých. Ako prijateľný príklad uviedol nemecký návrh, ktorý posúva hranicu degresivity a stropovania 5-násobne vyššie.
“To znamená, že s degresivitou by sme mali začínať na 100 tisíc eurách, končiť so zastropovaním na 500 tisíc eurách, a zároveň využívať to, čo máme už v súčasnom období, a to je odpočet osobných nákladov. Takým spôsobom by sme boli schopní podporiť práve pracovné sily,” dodal Jan Doležal.
Nie je to o zisku
Aj prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka, ktorý je zároveň aj členom Predstavenstva SPPK, radí medzi aktuálne výzvy tohto roka a strategické dokumenty európsky rozpočet a budúcu Spoločnú poľnohospodárku politiku EÚ.
„Žiadame, aby Spoločná poľnohospodárska politika EÚ bola spravodlivejšia a efektívnejšia, aby zohľadnila špecifiká nášho trhu. Taktiež je potrebné, aby sa v rámci rozpočtu dostala do agrárneho rezortu taká úroveň podpory, ktorá zaistí našu konkurencieschopnosť voči ostatným členským štátom. Potravinárstvo je kľúčovou súčasťou agrárneho sektora a teda aj hospodárstva. Bohužiaľ, dlhodobo sa stretávame s nedostatočnou podporou zo strany štátu. Je potrebné, aby vláda vnímala potravinárstvo ako strategické odvetvie, a aby to aj prejavila v podobe cielenej a dostatočnej finančnej podpory; aby vyrovnávala podporu, ktorú dostávajú naši konkurenti v iných členských krajinách a mohli sme na Slovensku aspoň v približne rovnakých podmienkach vyrábať potraviny. To nie je podpora potravinárskych firiem vo vzťahu k zvyšovaniu ich zisku, ale podpora k naozaj férovým podmienkam na spoločnom európskom trhu. Sme od toho ešte veľmi ďaleko,“ prízvukoval Rastislav Machunka.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
