Človek sa už dlhodobo podieľa na narušovaní ekologickej rovnováhy v prírode. Odstraňuje pôvodné rastliny, potláča v danej lokalite živočíšne organizmy. Zakladá rozsiahle plochy osiate jedným druhom, alebo skupinou príbuzných plodín. Málo pestovateľov si uvedomuje, že vlastne takto podporuje šírenie škodlivých činiteľov. Na jednom mieste im vlastne poskytuje obrovské zásoby potravy (veľké výmery tej istej plodiny v jednej lokalite).
Príroda sa porasty umelo vytvorených agrosystémov jednotlivých plodín snaží pomocou svojich samoregulačných mechanizmov „spestrovať“. A tak sa objavujú buriny, ktoré majú „zabezpečiť biologickú pestrosť stanovišťa“. Choroby a škodcovia majú znížiť počet rovnakých rastlín (pestovanej plodiny), aby sa uvoľnilo miesto pre iné druhy, ktoré majú zvýšiť diverzitu vegetácie na danom stanovišti. Pestovateľ reaguje tak, že všetko čo mu v pestovanej plodine nevyhovuje, likviduje pesticídmi a tak pokračuje „nekonečný príbeh „ o nastolenie rovnováhy v krajine ďalej. Riešenie je jedine v hľadaní spolupráce s prírodou.
Ochrana porastov v súvislostiach
Pri pestovaní plodín a ich ochrane musíme preto predovšetkým myslieť na to, aby sa ochrana rastlín nebrala ako izolovaná pracovná operácia, ale aby bola chápaná v súvislostiach so všetkými uplatňovanými pestovateľskými opatreniami s dopadom na okolitú leso-poľnohospodársku krajinu. Všetky opatrenia smerujúce k dosiahnutiu primeranej produkcie zdravších potravín sa musia vzájomne zladiť.
V prvom rade by mala byť podporená prirodzená odolnosť plodín, udržaná úrodnosťou pôdy a chránená rozmanitosťou živočíšnych i rastlinných druhov. Prednostne je potrebné využívať prirodzené ochranné faktory. Zahŕňajú správnu voľbu stanovišťa pre danú plodinu a odrodu pri dodržaní čo najväčšieho počtu správnych zásad striedania plodín. Dôležitá je voľba vhodnej technológie obrábania pôdy, dodržanie termínu sejby (výsadby), hustoty porastu (výsevku) a hĺbky sejby. Samozrejmosťou by malo byť zabezpečenie dostatočnej výživy pestovaných rastlín na základe aktuálnych rozborov pôdy. Netreba zabúdať ani na starostlivosť o okolie pozemkov, odkiaľ môžu na obhospodarované plochy prenikať škodlivé činitele. Tieto opatrenia považujeme aj za nepriame metódy ochrany rastlín.
Prah škodlivosti
Ak však škodlivý činiteľ už presiahol určitú hranicu, musíme uvažovať o priamych metódach ochrany. Kľúčový význam pri rozhodovaní o zásahu má hladina škodlivosti a prah škodlivosti.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
