Počasie bolo v uplynulom roku veľmi nepriaznivé pre poľnohospodársku výrobu, a osobitne pre vinohradníctvo.
Počasie nebolo zlé kvôli teplotám, tie boli vysoké, ale pre nadmerné zrážky, ktoré sa vyskytovali po celú dobu vegetácie.
V Malokarpatskej vinohradníckej oblasti počas vegetácie padlo v uplynulom roku 786,1 milimetra (mm) zrážok, čo značí, že v priemere každý mesiac padlo 112,3 mm zrážok. V porovnaní s predchádzajúcom rokom to bolo v roku 2010 o 154,57 % zrážok viac, t. j. o 477,3 mm. Podobný priebeh zrážok bol vlani aj v iných vinohradníckych oblastiach na Slovensku. Takýto nadmerný výskyt zrážok sa prejavil veľmi negatívne na vývoji viniča, a osobitne na formovaní jeho súkvetia, čo sa nakoniec odrazilo na dosiahnutej úrode. V máji bol vinič v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti ešte silne poškodený ľadovcom; podľa odhadu na výmere 1500 hektárov. Od 20 % do 100 % boli dotrhané listy viniča, zlomené jeho strapce a udreté celé letorasty.
Náročná ochrana
Ochrana viniča bola preto v uplynulom roku náročná. Časté zrážky obmedzovali vstup postrekovej techniky do vinohradu a dodržiavanie intervalov medzi jednotlivými postrekmi. Počas vegetácie sa vyskytlo celkovo 84 dní so zrážkami. Samotné škodlivé činitele nachádzali priestor pre svoj rozvoj. Nadmerné zrážky napriek svojmu rozsahu podporili rozvoj hubovitých chorôb. Okrem toho sa pri nich vyskytlo fyziologické žltnutie listov a rozšírila sa tiež bakteriálna nádorovitosť viniča (agrobacterium tumifaciens). Najpriaznivejšie podmienky pre svoj rozvoj mala perenospóra viniča (plasmopara viticola). Do polovice júna napadala v zvýšenej miere strapce hrozna. Potom jej infekčný tlak bol prerušený suchším počasím do polovice júla. Následne boli pernospórou viniča napádané listy viniča až do konca vegetácie. Okrem perenospóry viniča podporovalo počasie v uplynulom roku tiež bielu hnilobu viniča (coniella diplodiella) a pleseň šedú (botrytis cinerea). Infekčný tlak týchto chorôb trval podobne ako u peronospóry viniča až do konca vegetácie v stredne silnej intenzite. Klimatické podmienky boli najmenej priaznivé pre múčnatku viniča (uncinula necator). Napriek tomu sa vyskytla aj táto choroba v uplynulom roku a dosiahla stredný až silný infekčný tlak v čase od poslednej dekády júna do polovice júla, kedy bolo suchšie obdobie. Nepriaznivo sa prejavili klimatické podmienky na výskyt škodcov. U obaľovača mramorového a jednopásového spôsobovalo počasie sťažený nálet na hrozno, zhoršenie plodnosti a kladenia vajíčok. U ďalších škodcov viniča došlo v dôsledku silných dažďov k ich zmytiu a úhynu.
Prívalové dažde
Náročnosť ochrany viniča v uplynulom roku bola najmä v tom, že stredný až silný infekčný tlak perenospóry viniča, bielej hniloby viniča a plesne šedej trval až do konca vegetácie a postreky proti týmto chorobám nebolo možné skončiť pri uzatváraní strapcov, bolo potrebné v nich pokračovať aj po tomto termíne. Jedine u múčnatky viniča bol infekčný tlak choroby krátkodobý - do polovice júla, keď bolo suchšie počasie a nebolo potrebné potom ďalej proti nej zasahovať. Perenospóra viniča spôsobila vo vinohradoch neošetrených fungicídmi po uzatvorení strapcov predčasné opadnutie listov a slabšie vyzrievanie dreva a tým zvýšené nebezpečenstvo jeho vymrznutia. Biela hniloba viniča a pleseň šedá spôsobila vo vinohradoch neošetrených fungicídmi v dobe zamäknutia bobúľ hrozna zvýšené straty na úrode hrozna, lebo v tejto etape rastu dosahoval ich infekčný tlak svoj vrchol počas vegetácie v uplynulom roku. Okrem toho náročnosť ochrany viniča zvyšovala potreba prekonávania fyziologického žltnutia listov viniča a regenerácie viniča po ľadovci, čo vyžadovalo viac spoločnej aplikácie fungicídov s listovými hnojivami. Prívalové dažde spôsobovali zmytie postrekov, ako aj poškodenie povrchu strapcov alebo listov pri ich prudkom padaní z oblohy, a v dôsledku toho zvýšenie napadnutia chorobami. Preto bolo potrebné po nich opakovať ochranné zásahy, aj keď bol postrek predtým vykonaný. Takýchto prívalových dažďov bolo vlani niekoľko, obzvlášť v máji. V roku 2009 sa nevyskytovalo niečo také. V uplynulom roku 2010 bolo potrebné pohotovo reagovať, čo nebolo jednoduché pri početnosti zrážok. Ochrana viniča preto od vinohradníkov vyžadovala nemalo úsilia a zvýšené pracovné náklady. Tam, kde sa vykonávala včas a správne, bola dosiahnutá vysoká účinnosť ochranných zásahov proti chorobám viniča aj v roku 2010, bohatom na zrážky. Záverom treba vysloviť želanie, aby taký rok, aký bol 2010, sa už nikdy neopakoval. V novom roku 2011 nech sa dokončí obnova vinohradov po ľadovci a nezvyšujú sa náklady na ochranu viniča chemickými prípravkami.
Ing. PETER DRÁČ
