V ostatnej modifikácii Strategického plánu k Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ bol zásadne upravený manažment biopásov tak, aby poľnohospodári mali možnosť efektívnejšie „potláčať“ buriny a invázne rastliny.
BRATISLAVA. V stanovisku to uviedla organizácia SOS/BirdLife Slovensko.
Reagovala tým na tvrdenia o premnožení hraboša poľného ako dôsledku zakladania biopásov.
Táto organizácia v stanovisku dodala, že poľnohospodári po splnení kritérií taktiež dostali možnosť aplikovať rodenticídy priamo do biopásov, čo je vzhľadom na možné sekundárne otravy veľmi riskantné opatrenie. S cieľom podpory udržania biopásov však bola takáto možnosť aplikácie rodenticítov zahrnutá do modifikácie.
„Navyše, biopásy sú jednoročný záväzok, a farmári ich môžu každý rok rozorať a založiť nanovo v prípade, že hĺbkovú orbu považujú za efektívny nástroj pôsobenia proti hrabošom. Už v súčasnosti tak existujú nástroje na efektívne potláčanie hrabošov,“ píše sa v predmetnom stanovisku.
Zrušenie by nepomohlo
Na druhej strane by zrušenie biopásov znamenalo zrušenie podpory pre zver, opeľovače, vtáctvo, pre vzácne a ohrozené druhy. Neprinieslo by menšie škody spôsobené hrabošmi. Tie budú naďalej prežívať vo veľkých lánoch – tak, ako to bolo do zavedenia biopásov a ako je to na poliach niektorých podnikov, ktoré sa nezapojili do ekoschém. A mimo sezóny budú hraboše hľadať útočisko v remízkach, vetrolamoch, brehových porastoch či okolo poľných ciest.
„Po zrušení biopásov by sme sa tak vrátili do bodu, kedy Slovensko malo najvyššiu priemernú rozlohu polí v Európe, malo veľmi nelichotivé štatistiky ohľadne neprítomnosti krajinných prvkov, a v kombinácii s intenzívnym využívaním mnohých takýchto rozsiahlych polí najmä na juhozápade a na juhovýchode Slovenska boli takéto oblasti oprávnene označované ako agrárna púšť,“ konštatuje organizácia SOS/BirdLife Slovensko.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)
