Podľa údajov SHMÚ bol začiatok apríla 2017 na Slovensku slnečný a teplý. Už v jeho prvých dňoch zaznamenali v SHMÚ krátku sériu letných dní, to znamená, že maximálna denná teplota vzduchu dosiahla aspoň 25 °C. Letný charakter počasia sa prejavil aj výskytom prehánok a búrok. Po veľmi teplej prvej aprílovej dekáde sa začalo postupne ochladzovať a predovšetkým v priebehu Veľkej noci nadobudlo počasie premenlivejší charakter.
Vplyv počasia na počiatočný vývoj porastov
Približne od polovice apríla klesla priemerná denná teplota vzduchu pod normál z rokov 1961 - 1990 a v ďalších dňoch sa ešte výraznejšie ochladilo. Od 19. apríla začal na územie Slovenska prúdiť od severovýchodu studený, pôvodom arktický, vzduch. Okrem silného vetra, hlavným rysom počasia bol aj výskyt výdatných zrážok aj vo forme sneženia.
Aktívny prílev studeného vzduchu a vysoká intenzita zrážok, boli hlavnou príčinou trvalých zrážok vo forme snehu a to aj v nižších polohách juhozápadného Slovenska. Spojením týchto dvoch faktorov sa vytvorila snehová pokrývka aj v polohách približne 200 metrov nad morom. Mrzlo aj v nížinách Slovenska a to aj vo výške 2 metre nad povrchom. V piatich centimetroch nad povrchom bol mráz ešte silnejší a vyskytol sa takmer na celom území Slovenska, vrátane nížin (napríklad v Hurbanove: -4,9 °C; Piešťany: -9,4 °C; Dudince: -9,0 °C; Orechová: -3,2 °C).
Ďalšie netypické počasie nastalo na konci prvej májovej dekády, keď v studenom arktickom vzduchu teplota opätovne klesala pod nulu takmer na celom území, s výnimkou niektorých oblastí na juhu Slovenska. Mráz v tejto ročnej dobe aj v nížinách nie je bežný, na mnohých miestach tak boli prekonané aj rekordy minimálnej teploty vzduchu platné pre 10. máj. Traja ľadoví muži tak predsa len prišli, i keď trochu skôr. I toto všetko nás viedlo k vykonaniu monitoringu stavov porastov slnečnice ročnej po jej vzídení.
Inventarizácia porastov slnečnice ročnej bola vykonaná pracovníkmi NPPC – VÚRV Piešťany v mesiaci máj na 58 porastoch nachádzajúcich sa v pestovateľských oblastiach tejto plodiny v rámci celej SR. Je treba podotknúť, že v Trenčianskom, Žilinskom a Prešovskom, sme počas monitoringu porasty slnečnice ročnej nepozorovali.
Počet rastlín na plošnú jednotku je rozhodujúci úrodotvorný prvok, ktorý nemožno, okrem výsevku a kvalitnej sejby, následnými agrotechnickými opatreniami, výraznejšie ovplyvniť. V hodnotených porastoch sme zaznamenali v priemere 57 200 rastlín na hektár s rozpätím v krajoch od 30 000 do 78 000 rastlín na hektár. Podľa hodnoty FAO a typu hybridu je pre stredne neskoré a stredne skoré hybridy odporúčaná hustota 65 – 70 000 vzídených rastlín na hektár. Do tejto optimálnej kategórie spadala časť porastov. Riedke porasty sa javia ako problematické z pohľadu dosiahnutia optimálnych úrod. Takéto plochy sa vyskytovali najviac v Bratislavskom kraji.
Kompletnosť porastov
Niektoré porasty sa vyznačovali horšou kompletnosťou spôsobenou predovšetkým problematickou prípravou pôdy na jar, poveternostnými pomermi pred aj po sejbe a v čase vzchádzania. Kompletnosť porastov po vzídení predstavovala v priemere za SR hodnotu iba 69 percent a pohybovala sa v jednotlivých krajoch v rozpätí od 30 do 90 percent. Najnižšou kompletnosťou sa vyznačovali podľa očakávania porasty neskôr siate.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
