„Keď sláva prehrmí, a náhle všetko bude také márne...“ Tak dajako spieva v jednom zo svojich hitov jubilujúca šansoniérka Hana
Hegerová.
„Keď sláva prehrmí, a náhle všetko bude také márne...“ Tak dajako spieva v jednom zo svojich hitov jubilujúca šansoniérka Hana
Hegerová.
Je to poučný text. Lebo každá sláva sa raz pominie. Pospolitý ľud to vybadal už dávno. Aj preto túto skúsenosť pretavil do známeho a okrídleného príslovia: Svetská sláva - poľná tráva.
Nie náhodou siahol ľudový autor po roľníckej tematike. Veď najmä medzi poľnohospodármi často stretáme ľudí uvážlivých, hrdých, ale pritom pokorných a odhodlaných. Neradi okolo seba nechávajú robiť rozruch, show. Neradi sa - až na výnimky - producírujú, a už vonkoncom sa nechcú nechať pasovať do role najlepších.
Na to, aby novinárovi priblížili hospodárenie ich podniku, treba ich tak trochu presviedčať. A na konci rozhovoru autora obyčajne vyprevádzajú slovami: „A moc nás tam nevychváľte, nech nevyzeráme ako hlupáci...“
Takých gazdov mám najradšej. Manažérov, ktorí masarykovské „Nebáť sa a nekradnúť“ doplnili o vlastné krédo: „Nevychvaľuj sa a nebedákaj.“
Lebo ako s obľubou hovorieval bývalý šéfredaktor týchto novín, mimochodom, vyštudovaný zootechnik: Keď sa pochváliš, to ako keby si pustil do gatí...
BOHUMIL
URBÁNIK
