Optimum stopových prvkov vo výžive dojníc

V príspevku sústreďujeme pozornosť na úlohu stopových prvkov (SP) vo výžive dojníc. Mikroelementy zohrávajú v metabolizme prežúvavcov významné funkcie, od podpory imunity až po zabezpečenie optimálnej reprodukcie a produkcie mlieka. Pri stanovení ich potreby sa pri väčšine prvkov - najmä medi, železe, mangáne, zinku a kobalte - uplatňuje faktoriálny prístup, ktorý zohľadňuje požiadavky na záchov, rast, graviditu a tvorbu mlieka.

Výnimkou je kobalt, ktorého potreba sa stanovuje ako fixná koncentrácia v kŕmnej dávke bez ohľadu na produkčné štádium, keďže slúži ako esenciálny prekurzor pre syntézu vitamínu B12 u bachorových mikroorganizmov. Pre každý stopový prvok existuje optimálny rozsah príjmu, ktorý podporuje zdravie a výkon zvierat. Nadmerný príjem môže prekročiť maximálnu tolerovateľnú hladinu a viesť až k toxicite, zatiaľ čo príjem nižší, než sú potreby zvieraťa môže vyvolať klinický alebo subklinický nedostatok. Obe situácie sú pre zvieratá nežiaduce. Maximálna tolerovateľná hladina je definovaná ako hladina SP v kŕmnej dávke, ktorá pri dlhodobom skrmovaní neohrozí zdravie ani výkonnosť zvierat (NRC, 2005).
Fyziologická úloha jednotlivých SP:

• Meď (Cu) je integrálnou súčasťou viacerých enzýmov, vrátane cytochróm c oxidázy a superoxiddismutázy. Podieľa sa na energetickom metabolizme, antioxidačnej ochrane buniek, metabolizme tukov a sacharidov, na tvorbe kostí a hrá dôležitú úlohu aj v imunitných funkciách.
• Železo (Fe) je nevyhnutné pre syntézu hemovej skupiny v hemoglobíne a myoglobíne, čím podmieňuje efektívny transport a ukladanie kyslíka v organizme. Pôsobí ako kofaktor enzýmov zapojených do reťazca prenosu elektrónov a ďalších oxidačno-redukčných procesov.
• Mangán (Mn) a zinok (Zn) sú súčasťou superoxiddismutázy, a tým významne prispievajú k antioxidačnej ochrane buniek. Mangán zohráva úlohu v metabolizme sacharidov a lipidov, raste a reprodukčných procesoch. Zinok je kofaktorom viac ako 200 enzýmov, podporuje syntézu keratínu, hojenie tkanív a správnu funkciu imunitného systému.

Tieto prvky zohrávajú aj zásadnú úlohu v imunitnom systéme. Nedostatok Cu, Fe alebo Zn zvyšuje náchylnosť dojníc na infekcie, napríklad mastitídu. Zinok je nevyhnutný pre tvorbu keratínu v ceckovom kanáliku, ktorý pôsobí ako prirodzená fyzická bariéra proti prenikaniu patogénov.

Biologická dostupnosť

Biologická dostupnosť SP z objemových aj jadrových krmív je často obmedzená. V bachore dochádza k rôznym interakciám medzi SP a zložkami vlákniny, prípadne sa tvoria nerozpustné komplexy (napr. Cu–Mo–S), ktoré výrazne znižujú ich využiteľnosť. Z tohto dôvodu sa SP do kŕmnej dávky pravidelne dopĺňajú vo forme anorganických alebo organických premixov.

V praxi sa najčastejšie stretávame s dvoma situáciami:

1. Vysokoprodukčné dojnice dostávajú komerčné doplnky SP v dávkach, ktoré neraz presahujú skutočné fyziologické potreby zvierat, čo môže viesť k zbytočnému zvyšovaniu nákladov alebo k riziku nadbytku.
2. Farmy s vlastnou produkciou krmív sa často spoliehajú na to, že ich objemové a jadrové krmivá poskytujú dostatočné množstvo SP. V praxi to však nemusí byť pravda, najmä ak sa pravidelne neanalyzuje obsah minerálnych látok v krmovinách.

Faktoriálny prístup má svoje obmedzenia, keďže optimálne množstvá SP potrebné na podporu imunity či antioxidačných mechanizmov sa stanovujú len ťažko. Dojnice v prechodnom období a na začiatku laktácie pritom vykazujú vyššie nároky na SP v porovnaní s neskoršími fázami laktácie. Z tohto dôvodu sa v praxi často volí mierne zvýšená suplementácia, aby sa vytvorila dostatočná funkčná rezerva na zvládnutie metabolického stresu.

Výskumy preukázali, že vyššie dávky Zn môžu v ranom štádiu laktácie podporiť aktivitu metaloenzýmov s antioxidačnými vlastnosťami. Na druhej strane, zvyšovanie koncentrácií SP nad odporúčanú úroveň nevedie k zlepšeniu bachorovej fermentácie a ani k zvýšeniu stráviteľnosti vlákniny a škrobu u dojníc počas laktácie.

Environmentálne aspekty

Hlavným rizikom nadmernej suplementácie je zvýšené vylučovanie SP vo výkaloch, čo môže mať negatívny vplyv na životné prostredie.

Viac sa dočítate v príspevku Ing. ZUZANY MLYNEKOVEJ, PhD. a Ing. ZUZANY FORMELOVEJ, PhD. z NPPC - VÚŽV Nitra - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 4.