Vývoju nákladov a rentability pestovania vybraných plodín, ku ktorým patria napr. aj pšenica ozimná a repka ozimná, sú už niekoľko rokov venované informačné publikácie Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Spracovávané publikácie obsahujú výsledky vybraného súboru poľnohospodárskych podnikov za príslušný rok v triedení podľa výrobných oblastí.
Z podkladov týchto publikácií bola vykonaná analýza nákladov na pestovanie uvedených plodín, na základe ktorej možno konštatovať, že v hodnotenom období rokov 1999 až 2020 dochádza k trendu neustáleho rastu tak priamych, ako aj celkových vlastných nákladov spojených so zabezpečením v praxi uplatňovaných technológií výroby.
Súčasťou vykonanej analýzy bolo aj posúdenie podielu jednotlivých nákladových položiek na celkových vlastných nákladoch, z ktorého je zrejmé, že v hodnotenom období najväčší podiel pripadá na náklady spojené s prácou strojov, ktoré napr. pri pšenici v priemere predstavujú viac ako 40 % podiel z vlastných nákladov.
Pre porovnanie pri pestovaní pšenice náklady na osivá majú približne 10 % podiel z vlastných nákladov, náklady na hnojivá približne 19 % podiel, náklady na pesticídy 10,5 % podiel a zvyšok z vlastných nákladov predstavujú režijné náklady.
Podobná situácia je aj pri pestovaní repky ozimnej, pri ktorej náklady na prácu strojov taktiež predstavujú najvyššiu nákladovú položku.
Z údajov vykonanej analýzy vývoja nákladov na pestovanie uvedených plodín vyplýva, že náklady na prácu strojov predstavujú najvyššiu nákladovú položku, a pokiaľ chceme zlepšiť rentabilitu výroby, je potrebné hľadať možnosti na ich znižovanie.
Možnosti úspory výrobných nákladov pri pestovaní ozimín
V rámci pestovania poľných plodín je zaužívané rozdeliť celý pestovateľský postup na tri základné fázy: fáza predsejbovej prípravy pôdy a sejby, fáza ošetrovania počas vegetácie a fáza zberu a pozberového spracovania. Prvým krokom pri hodnotení rentability (efektívnosti) výroby vybraných plodín môže byť zistenie nákladov pre takto zvolené fázy pestovateľského postupu a druhým krokom potom bude hľadanie určitých možností na ich zníženie.
Uvedený postup bol uplatnený aj vo vzťahu k technológiam pestovania pšenice ozimnej a repky ozimnej. Nakoľko v súvislostiach s prípravou normatívov spotreby nafty pre opatrenie „Zelená nafta 2019+“ bol vyvinutý modelovací program umožňujúci prepočítavať tak z hľadiska energetického (spotreba nafty), ako aj ekonomického (náklady) rôzne varianty technologických postupov pestovania poľných plodín, bol tento program využitý aj k vykonaniu nákladovej analýzy v rámci rôznych variantov technologických postupov pestovania pšenice a repky ozimnej, na základe ktorej je možné poukázať na niektoré možnosti úspory výrobných nákladov pri ich pestovaní.
Z výsledkov vykonanej analýzy, ale aj podľa názoru viacerých odborníkov, tou fázou pracovného procesu pestovania poľných plodín, kde je ešte možné hľadať určité rezervy vo vzťahu k zvyšovaniu efektívnosti výroby, je oblasť obrábania pôdy a zakladania porastov. Tieto názory podporujú aj výsledky analýzy, v rámci ktorej bol zisťovaný podiel jednotlivých fáz pracovného procesu na spotrebe času práce, spotrebe nafty a strojových nákladoch. Z vykonanej analýzy je zrejmé, že pri konvenčnej technológii pestovania pšenice ozimnej, ktorá v praxi niektorých podnikov stále prevláda, na fázu prípravy pôdy a sejbu pripadá približne 54 % z celkovej spotreby času práce, 58 % z celkovej spotreby nafty a 63 % z celkových vynakladaných nákladov. Pri repke ozimnej je situácia podobná, keď na fázu prípravy pôdy a sejbu pripadá približne 53 % z celkovej spotreby času práce, podobne aj 53 % z celkovej spotreby nafty a 58 % z celkových vynakladaných nákladov.
V praxi to znamená asi toľko, že ak chceme redukovať výrobné náklady, musíme pozornosť zamerať predovšetkým na vykonávanie energeticky najnáročnejších pracovných operácií a vo väčšine prípadov to sú práve operácie spojené s obrábaním pôdy.
Technológie obrábania pôdy pod oziminy
V praxi aktuálne používané technológie obrábania pôdy pri zakladaní porastov ozimných plodín, zahrňujú širokú škálu rozličných pracovných operácií - od intenzívneho až po zjednodušené (menej intenzívne) obrábanie pôdy, hlbokého až po plytké kyprenie, v krajnom prípade až po sejbu do nespracovanej pôdy. Každá z vykonávaných operácií v rámci zvolených pracovných postupov sa rôznym spôsobom podieľa na ovplyvňovaní tak vlastností pôdy, ako aj na stabilite a výške dosahovaných úrod. Samozrejme, každá z používaných technológií sa rozdielnym spôsobom podieľa aj na výslednej energetickej a pracovnej náročnosti, ako aj výsledných vlastných nákladoch zvoleného technologického postupu.
Je známou skutočnosťou, že obrábanie pôdy predstavuje skupinu najvýznamnejších agrotechnických zásahov v priebehu celého roka. Má zásadný význam pre pestovateľský úspech v nasledujúcom období. Ako však bolo vyššie uvedené, náklady spojené s touto činnosťou tvoria nezanedbateľnú položku v celkových výrobných nákladoch.
Náročnosť predsejbovej prípravy pôdy výrazným spôsobom ovplyvňuje úroveň obrábania pôdy po zbere predplodiny. V praxi sú rozlišované tri rozdielne operácie v závislosti na požadovaných účinkoch na pôdu: podmietka, základné obrábanie pôdy a príprava osivového lôžka. Môžu nasledovať v časovej nadväznosti alebo je možné aj ich zlučovanie podľa potreby. Zatiaľ čo pôvodne bol u podmietky zdôrazňovaný jej kypriaci význam v súvislosti s prerušením kapilarity pôdy a redukcia zaburinenia, dnes má podmietka význam pre vzídení výdrolu a semien burín, mechanickej regulácii koreniacich burín, zapravení slamy, obmedzení neproduktívneho výparu, dôležitú úlohu hrá v ekologickom poľnohospodárstve a v technológiách výsevu do mulča.
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.,
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
