Delegácie ministerstiev poľnohospodárstva ôsmich krajín Európskej únie prijali spoločnú deklaráciu k návrhu európskej smernice na boj proti nekalým obchodným praktikám. Po rokovaní zástupcov agrorezortu SR, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska, Bulharska, Slovinska a Chorvátska v stredu v Oponiciach v okrese Topoľčany to skonštatovala ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná (SNS).
TOPOĽČANY. Téma boja proti nekalým obchodným praktikám bola podľa jej slov prioritou slovenského predsedníctva Vyšehradskej štvorky. „Táto téma je jednou z našich spoločných tém, ktorá sa dlhodobo neriešila a je našou povinnosťou voči tým najslabším, prvovýrobcom, ju dotiahnuť do úspešného konca," povedal zástupca českej delegácie Pavel Sekáč. Stanovisko krajín bude Matečná tlmočiť eurokomisárovi pre poľnohospodárstvo Philovi Hoganovi.
V rámci rokovaní o spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ po roku 2020 riešili ministri nastavenie nových pravidiel. Dôležitou témou bolo definovanie aktívneho farmára a tvorba krízovej rezervy, ktorá má pomáhať európskym poľnohospodárom v krízových situáciách. „Zhodli sme sa na tom, že definíciu aktívneho farmára by mala Európska komisia ponechať na národnej úrovni, aby každý členský štát aktívneho poľnohospodára definoval samostatne," potvrdila Matečná.
V otázke systému nastavenia krízovej rezervy zástupcovia ministerstiev jednotlivých krajín neprišli k jednoznačnému záveru, ako túto rezervu využiť. „Je to otázka nasledujúcich rokovaní, či túto rezervu použiť do roku 2020 alebo ju použiť až po roku 2021," uviedla Matečná. Všetci účastníci rokovaní sa zhodli na tom, že krízová rezerva by mala slúžiť na okamžité riešenie krízových situácií vyplývajúcich z klimatických zmien. „Bolo by dobré, keby komisia vyčlenila finančné zdroje na pomoc poľnohospodárom zasiahnutým suchom, ľadovcom či povodňami, čo sa týka všetkých členských krajín. Práve táto rezerva by mala byť okamžitým nástrojom, ako im pomôcť," povedala Matečná.
/tasr/
