Počasie bolo doteraz priaznivé pre zdravotný stav obilnín, bolo sucho a choroby sa nešírili. Po dažďoch sa situácia môže zmeniť. Choroby báz stebiel už nebudú ohrozovať porasty, skôr to budú listové choroby. Mnohé fungicídy majú kombinovaný účinok na široké spektrum chorôb.
Signalizačná správa
Černanie báz stebiel (Ophiobolus graminis syn. Gaeumannomyces graminis) pre svoje šírenie vyžaduje teploty 12 až 20°C a prevlhčené pôdy. Šíri sa z pozberových zvyškov rastlín, ohrozuje teda porasty, kde je pestovaná obilnina po obilnine. Koreňový systém napadnutých rastlín je tmavo sfarbený, postupne odumiera. Choroba prechádza na pätu stebla a pošvy spodných listov kde tvorí povlak čierneho mycélia. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste a ak neodumrú celé, počas dozrievania sú nápadné vybielenými hluchými klasmi, alebo klasmi s drobnými zrnami. Choroba vyvoláva núdzové dozrievanie. Prah škodlivosti je20 percent napadnutých listových pošiev vo fáze koniec odnožovania až prvé kolienko (BBCH 29-31).
Steblolam (Tapesia yallundae anamorfa Ramulispora herpotrichoides syn. Pseudocercosporella herpotrichoides) - optimálna teplota pre šírenie patogéna je 10°C. Prejavuje sa koncom odnožovania tvorbou oválnych, pozdĺžne umiestnených svetlohnedých škvŕn s tmavým okrajom na listovej pošve najstaršieho listu. Dôležitý znak pravého steblolamu je vatovitý povlak mycélia, ktorý je vo vnútri stebla v mieste škvrny. Ten môže neskôr spôsobiť lámanie stebla a padanie rastlín rôznymi smermi. Prah škodlivosti je20 percent napadnutých listových pošiev vo fáze koniec odnožovania až prvé kolienko (BBCH 29-31).
Septorióza pšenice (Mycosphaerella graminicola anamorfa Septoria tritici) napáda iba listy, septorióza plevová (Phaeosphaeria nodorum syn. Leptosphaeria nodorum) napáda všetky nadzemné časti rastlín. Hostiteľskými rastlinami sú pšenica, raž a niektoré trávy. Huba, ktorá spôsobuje uvedené ochorenia patrí k fakultatívnym patogénom, prežíva na odumretých rastlinných zvyškoch na pozemku. Infikuje aj zrno, zdrojom primárnej infekcie tak môže byť pozemok, ale i osivo. Počas vegetácie sa šíri zo spodných listov na vrchné a na ďalšie rastliny spórami, ktoré sa tvoria v plodničkách na napadnutom pletive. Pre vznik infekcie a šírenie ochorenia je treba aspoň šesť hodín ovlhčenia rastlín, najintenzívnejšie sa škvrny na listoch objavujú pri teplote 15 až 25 °C. Väčší výskyt sa dá očakávať v prípade miernej zimy s dostatkom vlahy. Výskyt podporujú technológie spracovania pôdy s vynechaním orby.
Príznaky septoriózy pšenice aj plevovej sa na rastlinách môžu objavovať vo všetkých vývojových fázach a na všetkých nadzemných častiach rastliny. Na klíčnych rastlinkách sú viditeľné hnedé nekrotické škvrny a deformácie klíčkov. Typické príznaky sa objavujú na najstarších listoch, v niektorých rokoch už na jeseň, ale hlavne pred začiatkom jari a na jar. Primárnym príznakom sú široko oválne, sýto zelené, „olejové“ škvrny, ktoré sa šíria, stávajú sa nepravidelnými, rýchlo zasychajú a na napadnutom pletive sa tvorí množstvo plodničiek huby, viditeľných ako drobné čierno-hnedé bodky. Napadnuté listy obyčajne odumierajú. Pri prejave ochorenia v neskorších fenofázach sa na listoch objavujú pretiahnuté žlté, rýchlo zasychajúce škvrny, ktoré často splývajú. Aj v tomto prípade sa na nich tvorí množstvo plodničiek huby. Na jednoznačné rozlíšenie od septoriózy pliev je nutné mikroskopické hodnotenie, ktoré je založené na rozdielnej morfológii spór oboch húb.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
