V 28. týždni sa začali objavovať prvé príznaky cerkospóry repovej. Verticíliové vädnutie repy sa tiež ojedinele vyskytuje, múčnatka repová zatiaľ nebola pozorovaná.
Signalizačná správa
Verticíliové vädnutie repy (Verticilium albo-atrum)
Napáda predovšetkým cievne zväzky (xylém). Okrem cukrovej repy napáda hlavne zemiaky a mnoho ďalších plodín a burín. Navonok sa príznaky napadnutia prejavujú vädnutím vonkajších listov a môže byť často napadnutá len polovica čepele a listového rapíku. Pri reze koreňom sú cievne zväzky z časti hnedé až čierne (ide o tracheomykózu). Na koreňoch repy sa môže vyskytovať spolu s ďalšími pôdnymi hubami, ktoré spôsobujú totálnu hnilobu koreňov repy. Ide napríklad o huby Rhizoctonia solani a Fusarium solani. Výskyt tejto choroby spôsobuje predovšetkým zlá štruktúra pôdy a zlý vlahový režim. Z hľadiska hospodárskeho však nie je v súčasnom systéme pestovania cukrovej repy významnou chorobou, aj keď sa v porastoch repy pravidelne vyskytuje.
Cerkospóra repová (Cercospora beticola)
V tomto období už pozorujeme slabé výskyty najrozšírenejšej a najnebezpečnejšej choroby repy - hnedej škvrnitosti listov, respektíve cerkospóry repovej(Cercospora beticola). K svojmu rozvoju choroba vyžaduje vlhké počasie s teplotami 20 až 27℃, nočné teploty nad 16℃. Nástup ochorenia však môže byť po dosiahnutí podmienok veľmi rýchly. Príznaky sú viditeľné ako škvrny na listoch. Na začiatku výskytu sú veľké 2-3 milimetre s výrazným hnedo-fialovým lemovaním a sivohnedým stredom. Vo vlhkom počasí je na ich povrchu viditeľný striebristý nálet konídií. Postupne môžu škvrny splývať a usychať. Choroba sa šíri v troch fázach. Najskôr horizontálne z rastliny na rastlinu, čo trvá 2 až 4 týždne, v druhej fáze sa šíri vertikálne zo starších listov na mladšie a posledná tretia fáza znamená epidémiu. Kvôli škodám, ktoré táto choroba spôsobuje, ak sa proti nej nezasiahne chemicky, je nutné ošetrovanie. Prahová hodnota pre ošetrenie sa určuje pri dosiahnutí kritického čísla piatich napadnutých listov zo sto odtrhnutých listov z rôznych rastlín v poraste, ak je na liste aspoň jedna škvrna. Toto platí do 10. augusta a zodpovedá napadnutiu piatich percent porastu, čo je najvyššia možná akceptovateľná miera napadnutia z primárnej infekcie. Druhá prahová hodnota je akceptovateľná pri napadnutí do 40 až 50 listov zo sto po 15. auguste, pri vyššom počte je nutné zasiahnuť. Dôvodom na ošetrenie je aj ohniskový výskyt. Práve júlové výskyty cerkospóry sú rozhodujúce pre jej ďalšie šírenie, lebo sú to primárne infekcie z pozberových zvyškov. Pri ich objavení na poraste treba ošetrovať dvakrát za vegetáciu: prvé ošetrenie v júli, druhé ošetrenie o dva týždne. Ak sa prvé príznaky choroby objavia až v auguste je potrebné jedno ošetrenie. Pri dosiahnutí kritického čísla až v druhej polovici augusta je už ošetrenie málo efektívne. V našich pestovateľských oblastiach sa ošetrovanie cukrovej repy proti cerkospóre hneď na začiatku výskytu ukázalo ako vysoko rentabilné, lebo choroba dokáže napadnúť sekundárne celý porast a znížiť cukornatosť a úrodu buliev až o 50 percent.
Možnosti ochrany
V integrovanej ochrane rastlín proti hnedej škvrnitosti listov – cerkospóre treba využiť všetky možné spôsoby na zabránenie prenosu infekcie: zaoranie rastlinných zvyškov, správna výživa rastlín (neaplikovať neskoro dusík, zabezpečiť dostatok bóru, horčíka a mangánu), dodržanie časového odstupu štyroch rokov od pestovania repy na tom istom pozemku, do osevného sledu zaraďovať nehostiteľské plodiny ako je kukurica, repka, mak, zemiaky, strukoviny alebo ovos. Ďalej dodržiavať vzdialenosť minimálne sto metrov od pozemku, kde sa v predchádzajúcom roku pestovala repa, obmedziť pestovanie iných hostiteľských rastlín (špenát, mrlíkovité), využiť vhodne závlahu. Taktiež ošetrovať proti burinám a škodcom, vyberať tolerantné odrody a silne napadnuté porasty zberať prednostne.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
