Veterné počasie môže ovplyvňovať aktivitu škodcov a suchšie podmienky obmedzovať rozvoj hubových chorôb. V období kvitnutia repky je aktuálne ošetrenie proti bielej hnilobe, plesni sivej a černi repkovej. Lokálne sa môže v porastoch vyskytovať fómová hniloba.
Biela hniloba (Sclerotinia sclerotiorum)
Skleróciá bielej hnilobyna povrchu pôdy, kde zostali z predchádzajúcich rokov po zbere repky alebo slnečnice začínajú klíčiť až po navlhčení a infikujú rastliny repky dvomi spôsobmi: Ak prerastajú priamo vo forme mycélia z pôdy, sú príznaky na koreňoch a báze stonky. Tento druh infekcie býva zriedkavý. Bežne dochádza k infekcii askospórami, ktoré vyrastajú tiež na skleróciach na pôde a vietor ich roznáša na korunné lupienky repky počas kvitnutia. Infikované lupienky sa pri opade môžu prichytiť v pazuchách listov, kde sa drží voda, tvorí sa mycélium a infekcia je dokončená. Pri druhom spôsobe infekcie vidíme napadnutie v hornej časti stonky a na bočných vetvách, prípadne aj na šešuliach. Tvoria sa svetlé mokvavé škvrny so sivým stredom. Napadnuté rastliny sú v zelenom poraste jasne viditeľné žltou až hnedou farbou a predčasným usychaním. V mieste napadnutia je stonka dutá, mycélium v nej sa zhlukuje a tvrdne do sklerócií. Skleróciá sa môžu tvoriť vo vnútri rastliny, ale aj vonku na stonkách, vetvách a šešuliach. Teplo a striedavá vlhkosť podporujú infekciu, dážď alebo sucho obmedzujú aktivitu askospór. Preventívnou ochranou proti bielej hnilobe je najmä osivo bez prímesí sklerócií, osevný postup s odstupom štyri a viac rokov od pestovania hostiteľov bielej hniloby. Prah škodlivosti bielej hniloby je 15-20 % napadnutých rastlín. Tam, kde hrozí prekročenie prahu škodlivosti, je namieste postrek fungicídmi, obyčajne v kombinácii s ošetrovaním proti šešuľovým škodcom. Ošetrovať je možné až do konca kvitnutia.
Pleseň siva (Botrytis cinerea)
Množstvo účinných látok potláča aj pleseň sivú. Táto polyfágna huba sa vyskytuje u nás tiež bežne v pôde vo forme sklerócií. Napáda veľké množstvo kultúrnych aj divo rastúcich rastlín. Vznik infekcie podporuje zaburinenie porastov, dlhodobé ovlhčenie listov, nevyrovnané hnojenie, prehnojenie dusíkom, husté porasty a huba napáda pletivá poškodené mrazom alebo živočíšnymi škodcami. Pomenovanie dostala podľa sivého povlaku, ktorým pokrýva napadnuté stonky a šešule. Choré rastliny predčasne žltnú, vädnú a usychajú. Pre správne určenie tohto patogéna je nutná mikroskopická determinácia. Prenáša sa aj osivom, preto treba osivo moriť. Preventívne pôsobí zaoranie pozberových zvyškov, správny osevný postup, odburinenie porastov a pri výskyte použitie fungicídov už vo fáze predlžovacieho rastu alebo až vo fáze kvitnutia.
Čerň repková (Alternaria brassicicola)
Čerň repková je prenosná osivom a na rastlinných zvyškoch. Na rastlinách sa vyskytuje už od začiatku klíčenia. Na stonkách sú tmavo šedé až čierne podlhovasté škvrny. Najväčšie škody robí na šešuliach, kde sa tvoria čierne okrúhle ostro ohraničené škvrny mycélia. Napadnuté šešule sa deformujú a predčasne pukajú.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
