Hrachy už kvitnú, ostatné strukoviny tiež pokročili vo vývoji, rovnako ako škodcovia a choroby na nich. Najvážnejším škodcom je na hrachu voška hrachová. Bezkrídla živorodá samička meria 3,5-5,5 milimetra, má zelenú, niekedy červenkastú farbu. Je to najväčšia voška škodiaca na poľných plodinách.
Signalizačná správa
Voška hrachová
Škodí vyciciavaním štiav a vylučovaním sladkých výlučkov. Cicanie znižuje úrodu. Vyskytuje sa v ohniskách, preto je vhodné lokálne ošetrenie. Hľadať ju treba v rastových vrcholoch ukrytú medzi listami. Prezimuje vo forme vajíčok na viacročných bôbovitých rastlinách, ale môžu prezimovať aj dospelé vošky. Prelet z primárnych hostiteľov býva obyčajne v máji. Voška hrachová napáda množstvo bôbovitých, najmä lucernu a hrach. Na sekundárnom hostiteľovi má 4 až 6 generácií. Chladné dažde a vietor znižujú populáciu vošiek. Prah škodlivosti je 3 až 5 jedincov na jednu rastlinu. Okrem hrachu môže voška hrachová napádať aj bôb.
Autorizované sú prípravky na báze cypermethrinu, gamma-cyhalothrinu, lambda-cyhalothrinu, cypermethrinu+chlorpyrifosu a thialoclopridu. Špecialista na vošky je pirimicarb. Na menej významné použitie je povolený prípravok s účinnými látkami deltamethrin + thiacloprid.
Okrem hrachu môže voška hrachová napádať aj bôb, kde sú povolené uvedené prípravky alebo deltamethrin povolený do bôbu aj do hrachu a lambda-cyhalothrin.
Voška maková
Najviac však škodí na bôbe voška maková. Je proti nej povolený alpha-cypermethrin alebo deltamethrin, tau-fluvalinate a špecialista na vošky pirimicarb. V bôbe na semeno je povolený lambda-cyhalothrin.
Strapka hrachová
Koncom mája vyliezajú z pôdy dospelce strapky hrachovej. Je to drobný čiarkovitý hmyz veľkosti 1,4-1,8 milimetra s obrvenými krídlami. Má jednu generáciu do roka. Škodí na hrachu, fazuli, bôbe, šošovici, sóji a ďalších druhoch z čeľade vikovitých. Vyhovujú jej suché lokality.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
