Počas kvitnutia repky je potrebné ošetriť ich proti chorobám, najmä bielej hnilobe, ale počas celej vegetácie je možné zasiahnuť aj proti fómovej hnilobe. Nové účinné látky nepribudli, sú iba nové kombinácie účinných látok obsiahnutých v množstve nových prípravkov.
Signalizačná správa
Biela hniloba (Sclerotinia sclerotiorum)
Skleróciá bielej hniloby, ktoré zostali na povrchu pôdy z predchádzajúcich rokov po zbere repky, alebo slnečnice, začínajú po navlhčení klíčiť a infikujú rastliny repky dvomi spôsobmi. Ak prerastajú priamo vo forme mycélia z pôdy - objavia sa príznaky na koreňoch a báze stonky. Tento druh infekcie býva zriedkavý. Bežne dochádza k infekcii askospórami, ktoré vyrastajú tiež na skleróciach na pôde a vietor ich roznáša na korunné lupienky repky počas kvitnutia. Infikované lupienky sa pri opadnutí môžu prichytiť v pazuchách listov, kde sa drží voda, tvorí sa mycélium a infekcia je dokončená. Pri druhom spôsobe infekcie vidíme napadnutie v hornej časti stonky a na bočných vetvách, prípadne aj na šešuliach. Tvoria sa svetlé mokvavé škvrny so sivým stredom. Napadnuté rastliny sú v zelenom poraste jasne viditeľné – sfarbené sú do žlta až hneda a predčasne usychajú. V mieste napadnutia je stonka dutá, mycélium v nej sa zhlukuje a tvrdne do sklerócií. Skleróciá sa môžu tvoriť vo vnútri rastliny, ale aj na stonkách, vetvách a šešuliach. Teplo a striedavá vlhkosť podporujú infekciu, dážď alebo sucho obmedzujú aktivitu askospór.
Preventívne opatrenia
Preventívnou ochranou proti bielej hnilobe je najmä používanie osiva bez prímesí sklerócií, osevný postup s odstupom štyroch a viac rokov od pestovania hostiteľov bielej hniloby. Vhodné je aj ošetrovanie pozemkov biologickými prípravkami v dostatočnom časovom predstihu pred sejbou repky. Prah škodlivosti bielej hniloby je 15-20 percent napadnutých rastlín. Tam, kde hrozí prekročenie prahu škodlivosti, je namieste postrek fungicídmi, obyčajne v kombinácii s ošetrovaním proti šešuľovým škodcom. Ošetrovať je možné až do konca kvitnutia.
Pleseň sivá (Botrytis cinerea)
Množstvo účinných látok potláča aj pleseň sivú. Táto polyfágna huba sa vyskytuje bežne v pôde vo forme sklerócií. Napáda veľké množstvo kultúrnych aj divo rastúcich rastlín. Prežíva na zvyškoch rastlín, alebo vo forme sklerócií. Jej vývoj a šírenie je podobné ako pri bielej plesni. Vznik infekcie podporuje zaburinenie porastov, dlhodobé ovlhčenie listov, nevyrovnané hnojenie, prehnojenie dusíkom a husté porasty. Huba tiež napáda pletivá poškodené mrazom, alebo živočíšnymi škodcami. Pomenovanie dostala podľa sivého povlaku, ktorým pokrýva napadnuté stonky a šešule. Choré rastliny predčasne žltnú, vädnú a usychajú. Pre správne určenie tohto patogéna je nutná mikroskopická determinácia. Prenáša sa aj osivom, preto je nutné ho moriť. Preventívne pôsobí zaoranie pozberových zvyškov, správny osevný postup, odburinenie porastov a pri výskyte použitie fungicídov už vo fáze predlžovacieho rastu, alebo až vo fáze kvitnutia. Prah škodlivosti pri tejto chorobe nie je určený.
Fómová hniloba (Leptosphaeria maculans anamorfa Phoma lingam)
Ide ohubové ochorenie typické pre kapustovité rastliny. Prejavuje sa nepravidelnými bledými škvrnami posiatymi čiernymi bodkami pykníd, na listoch aj stonkách repky. Na stonkách sú škvrny ohraničené čiernym pletivom, čo spôsobuje praskanie stoniek najčastejšie tesne nad povrchom pôdy. Cez praskliny sa dostávajú do stonky ďalšie patogény a stonka hnije. Následkom hniloby stonky môže odumrieť celá rastlina.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
