Začiatok leta sa na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre niesol v duchu oskoruše. Ústav krajinnej architektúry (ÚKA) zorganizoval medzinárodnú konferenciu o tejto vzácnej drevine.
Na podujatí sa zúčastnili pestovatelia a výskumníci, ktorí sa tejto drevine venujú. O tom, prečo je jarabina oskorušová taká zaujímavá, že si zaslúžila monotematickú konferenciu, sme hovorili s Ladislavom Bakayom, odborným asistentom ÚKA.
Jarabina oskorušová, alebo oskoruša, je už zriedkavý, skôr zabudnutý strom. V čom je teda zaujímavá z pohľadu krajinára?
„Krátky exkurz do histórie nám napovedá, že v minulosti sa v Československu poľnohospodárske pozemky sceľovali na úkor medzí, remízok a extenzívnych ovocných sadov. Práve na tých naši predkovia sadili oskoruše. Za polstoročie sme z oskoruše spravili doslova bezdomovca. Z pôvodnej kultúrnej populácie nám zostalo asi 30 percent. Preto je úloha nás, krajinárov, oskorušu opäť dostať do poľnohospodárskej krajiny, do vetrolamov, remízok, do agrolesníckych systémov a do extenzívnych sadov.“
Drevári vidia túto problematiku zase cez prizmu ich profesie. Čo hovoria o tejto drevine?
„Oskoruša má najtvrdšie jadrové drevo zo všetkých európskych drevín; navyše, je aj pružné. Má peknú farbu aj kresbu. Tieto predispozície ju predurčujú na to, aby bola zaujímavou drevárskou komoditou. Drevo oskoruše sa používalo v stolárstve, rezbárstve, ako materiál pri výrobe hudobných nástrojov, vínnych lisov či mechanických nástrojov. A tiež ako materiál na ozdobné vykladanie nábytku. V súčasnosti v Európe oskorušové drevo spracúva len zopár podnikov, čo je dané vzácnosťou oskoruše. Každopádne je toto drevo veľmi kvalitné, a je možné, že v budúcnosti dôjde k rozšíreniu pestovania oskoruše a využívania dreva z oskoruše.“
Ako oskorušu obhajujú ovocinári?
„Ovocinári ju poznajú ako extenzívny ovocný strom, ktorý začína plodiť vo veku 10 až 20 rokov. Plody väčšinou dozrievajú a opadávajú od septembra do októbra. Množstvo ovocia je rôzne, v prípade stromu sa uvádzajú hodnoty od 300 do 1 200 kilogramov, pričom platí, že solitérne stromy sú vďaka ich veľkej korune na úrodu bohatšie ako stromy rastúce v lese. Úroda však nebýva každý rok. Pokiaľ ide o plody, tie sú sladké, šťavnaté a aromatické, ale pre konzumáciu je vhodné ich nechať uležať až kým zhnednú, aby sme získali tzv. hniličky. Veľký podiel trieslovín a bielkovín spomaľujúcich fermentačné procesy zabezpečuje blahodarný vplyv na tráviacu sústavu. Francúzi uviedli na trh cider s názvom Cormier, ktorý je vyrobený zo šťavy plodov oskoruše pozberaných ešte predtým, ako sa z nich stali tzv. hniličky. Na Morave vyrábajú z hniličiek oskoruše marmeládu, tzv. oskorušoládu, ktorá je vzácnou delikatesou.“
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
