Zemiaky sa na Spiši pestovali od nepamäti. Ako prvý sa o nich už v roku 1768 v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši zmienil mních Cyprián z Červeného kláštora. Neďaleko odtiaľ, vo Veľkej Lomnici, mal viac ako 60 rokov sídlo Výskumný a šľachtiteľský ústav zemiakarský, kde boli vyšľachtené desiatky slovenských odrôd zemiakov.
SPIŠSKÁ BELÁ. V roku 1958 bola v Spišskej Belej zriadená Hlavná odrodová skúšobňa – skúšobná stanica Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, kde sa nové odrody zemiakov dodnes skúšajú a registrujú aj pre iné členské štáty Európskej únie.
Napriek globálnemu otepleniu sa práve na Spiši nachádza oblasť výroby zdravého sadiva, v ktorej sa produkuje takmer 80 percent slovenského zemiakového sadiva. Aj to bol dôvod, prečo bol prvý zemiakarský jarmok pred 21. rokmi zorganizovaný práve na Spiši.
Neskôr tu vzniklo aj záujmové združenie fyzických a právnických osôb s názvom Spišské zemiaky, ktoré spolu s mestom Spišská Belá prevzalo patronát nad organizáciou tohto podujatia.
Spišské zemiaky
Členmi tohto združenia je mesto Spišská Belá ako aj vzdelávacie inštitúcie, pestovatelia a spracovatelia, ktorí na Spiši produkujú zemiaky. Toto združenie už po niekoľko rokov stojí za certifikáciou regionálneho produktu Spišské zemiaky; v súčasnosti čakáme na udelenie známky Chráneného označenia pôvodu. Prečo sa to všetko deje práve na Spiši?
Lebo v nadmorskej výške 400 metrov nad morom, teda v chladnejších podmienkach pestovania, v skeletovitej pôde a pri nižšom tlaku vektorov dosahujú niektoré odrody vyššiu vnútornú kvalitu – optimálnejší pomer obsahových látok v hľuzách, ktorých výsledkom je vysoké senzorické hodnotenie zemiakov po uvarení. Tu dopestované zemiaky sú chutnejšie, voňavejšie a pevnejšie - tak, ako víno, ktoré sa rodí na kamenitej pôde.
Podľa Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu SR sa na Slovensku v roku 2025 zemiaky pestovali na ploche asi 6 200 hektárov. Pri predpokladanej dobrej úrode sa tým zabezpečí asi 50 percent z celkovej domácej potreby.
Pri výmere 302 hektárov množiteľských plôch, ktoré boli podľa údajov z ÚKSÚP-u prihlásené v roku 2025, je potrebné ešte asi 66 percent z našej potreby sadivových zemiakov doviezť zo zahraničia. Napriek tomu, že na ich pestovanie máme vhodné podmienky.
To potvrdzujú aj výsledky firiem, ktoré na Spiši produkujú kvalitné sadivo ako aj dlhodobé výsledky odrodových pokusov na ÚKSÚP-e v Spišskej Belej. Preto potrebujeme každého zemiakara. Veľkého i malého, záhradkára i tzv. hobby pestovateľa. Aj preto, aby sme znížili súčasné pasívne saldo domácej produkcie zemiakov.
Plochy zemiakov pestovaných pod závlahami síce v súčasnosti mierne rastú, no nerastú takým tempom, aby mohli v dohľadnej dobe úplne pokryť domácu produkciu. Chýbajú spracovateľské kapacity, skladovacie priestory, technologické linky a súčasne rastú náklady na produkciu.
Aj taká je realita nášho zemiakarstva, ktorú je potrebné zohľadniť, ak chceme zachovať náš druhý chlieb na Spiši, Orave, v Liptove a aj inde na Slovensku. Lebo podmienky na pestovanie zemiakov u nás sa síce otepľovaním klímy zhoršujú, no klíma sa otepľuje aj v iných zemiakarských krajinách. Pritom - na rozdiel od zemiakov dopestovaných na Slovensku - v prípade dovezených zemiakov nepoznáme ich bezprostredný pôvod, pestovateľské podmienky a ani vnútornú kvalitu vo vzťahu k emisnému zaťaženiu.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)
