Vraví sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. V prípade pestovateľov ovocia a viniča hroznorodého to ale neplatí, pretože čo sa týka počasia, najmä výskytu mrazov, sa zopakovala takmer rovnaká situácia ako v minulom roku. Dopady klimatickej zmeny sú neúprosné a vyberajú si svoju daň v podobe neskorých, na danú dobu až extrémnych mrazov s likvidačným charakterom na pestované kultúry.
O opatreniach zameraných na protimrazovú ochranu ovocia sme sa porozprávali s Ing. Mariánom Vargom, predsedom Ovocinárskej únie Slovenskej republiky.
Mrazy opäť na západnom Slovensku
Na otázku, ktoré oblasti Slovenska z pohľadu pestovania ovocia a viniča hroznorodého sú najviac postihnuté mrazmi, M. Varga odpovedal: „Málokedy sa stáva, že sa v dvoch po sebe nasledujúcich rokoch zopakuje podobná situácia, ale stalo sa. Postihnuté mrazmi boli tie oblasti čo aj vlani, t. j. celé južné, juhozápadné Slovensko, niekde viacej, niekde menej. Najkritickejšia noc bola zo štvrtka na piatok (z 20. na 21. apríla), kedy v oblasti Levíc bola nameraná najnižšia teplota až -6 °C, z Ostratíc hlásili -4 °C, z Piešťan -3,4 °C, Bratislava a okolie malo len -2,5 °C. Pomerne silne sú postihnuté Nové Zámky až po Komárno. Veľké poškodenia hlásia aj vinohradníci zo Strekova, avšak v prípade viniča je predsa len možná regenerácia z vedľajších očiek.“
Špecifiká počasia
M. Varga objasnil tohtoročné špecifiká vplyvu počasia v kritických dňoch: „V tomto roku, hlavne zo štvrtka na piatok sme zaznamenali vpád arktického vzduchu, ktorý bol rozložený v celom profile do výšky 30 až 50 metrov nad zemským povrchom, preto sme sa so vzniknutou situáciou pomerne ťažko vyrovnávali. Navyše, keď sme spustili vyvíjače hmly, silný vietor odvieval hmlu preč spolu s teplom z parafínových sviec. Vytvorili sa podmienky, pri ktorých teploty okolo -1,5 - 2,0 °C narobili veľké škody. Celá situácia trvala 5 - 6 hodín.“
V prípade poškodenia kvetov mrazom je to evidentné - tieto zhnednú, ale keď je "nachladnutý" plod, napr. pri marhuliach malé tvoriace sa plody mäknú a o nejaké 3 až 4 týždne opadnú.
„Momentálne preto nedokážeme hneď zhodnotiť poškodenia mrazom ako v minulom roku, kedy sme to videli okamžite,“ uviedol M. Varga a dodal: „Potrebujeme také 2 až 3 týždne, aby sme zmonitorovali škody a čo na stromoch ostane to ešte len uvidíme.“
Najúčinnejšia protimrazová závlaha
„Jednoznačne najúčinnejším opatrením je protimrazová závlaha, ale tej máme v sadoch veľmi málo – zatiaľ len na 50 hektároch, lebo je veľmi drahá,“ uviedol M. Varga.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
