Bratislava 9. apríla (TASR) - Ochrana kvitnúcich ovocných stromov pokračovala už minimálne šiestu noc po sebe. Arktický vzduch, ktorý po tieto dni zasiahol Slovensko, totiž priamo ohrozil budúcu úrodu v sadoch. Ovocinári preto nasadili všetku dostupnú techniku vrátane protimrazovej závlahy. Cieľom bolo minimalizovať riziko poškodenia kvetov a zabezpečiť tak dostatočné množstvo kvalitnej budúcej úrody. Zatiaľ sa to pestovateľom podarilo. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
Spresnila, že aj uplynulá noc z utorka (8. 4.) na stredu prinútila profesionálnych ovocinárov nocovať v kvitnúcich sadoch. Výstrahu na prízemný mráz vydal aj Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý predpovedal mrazivé teploty až do mínus štyroch stupňov Celzia vo výške dvoch metrov nad zemou a v závislosti od lokality.
Napríklad v ovocnom sade Dunajská Lužná pri Bratislave podľa Holéciovej zohrievali vzduch s teplotou mínus dva stupne Celzia. Vďaka nepretržitej práci ľudí v sade čerešní alebo jabloní sa podarilo stromy ochrániť. Na každom hektári rozmiestnili 250 parafínových sviec, ktoré zohriali vzduch o 4. hodine ráno na úroveň dvoch stupňov. Takáto plusová teplota už jabloniam, čerešniam, čučoriedkam alebo ríbezliam výraznejšie neublíži.
„Pracujeme nepretržite už niekoľko nocí po sebe. Nemáme na výber, ak chceme ochrániť profesionálne pestovateľské sady. Nechať ovocné stromy napospas prírode je výrazné riziko, ktoré sa už nevypláca. Zatiaľ môžem povedať, že škody po doterajších mrazivých nociach nebudú vážne. Výpadky budú len mierne a zatiaľ stále máme nádej dopestovať dobrú a zdravú úrodu,“ zhodnotil predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga.
Holéciová upozornila, že ovocinári sa na príchod jarných mrazov potrebujú dopredu pripraviť. S nákupom parafínových sviec začínajú už aj v januári tak, aby počas mrazivých jarných nocí mohli plynule zásobovať sady sviecami, peletami a mať funkčnú protimrazovú závlahu. Tá je pritom najefektívnejšia v boji s mrazmi. Pracovala aj v noci v Dunajskej Lužnej tak, aby nadránom, keď prichádzal najsilnejší mráz, boli kvety stromov obalené ľadovou škrupinou zabezpečujúcou vyššiu teplotu vo vnútri pri kvete, ako bola vo vonkajšom prostredí.
Spresnila, že investície do protimrazovej ochrany sa pohybujú v závislosti od použitého materiálu a počtu brigádnikov v rozmedzí od 5000 do 10.000 eur na jeden hektár a jednu noc. V sadoch pri Piešťanoch túto noc pracovalo viac ako 70 ľudí.
„Radi by sme upriamili pozornosť našich spotrebiteľov, keď si budú kupovať slovenské ovocie, že vypestovať kvalitnú produkciu nie je vôbec jednoduché. Všetko je to o ľuďoch v sadoch a aj o vzdelávaní ovocinárov, aby vďaka novým poznatkom vedeli do pestovateľskej praxe aplikovať stále nové a účinnejšie postupy,“ dodal Varga.
