Obilniny zaberajú vo svete približne 50 percent ornej pôdy, čím sa umiestňujú na prvom mieste aj z hľadiska významu pre existenciu ľudskej spoločnosti. V archeologických náleziskách sa našlo zrno pšenice, jačmeňa, prosa, ryže a ďalších druhov rastlín už z mladšej doby kamennej. K najvýznamnejším chlebovinám na území Slovenska patrí pšenica a raž, ktoré pokrývajú zhruba 20 až 40 percent kalorickej a bielkovinovej potreby a 11 percent tukovej potreby vo výžive obyvateľstva. V rozvojových krajinách je denná energetická potreba krytá zo 60 až 80 percent obilninami, vo vyspelých krajinách je to cca 30 percent.
Počasie od začiatku roka 2021
Podľa pokladov SHMÚ sme v priebehu januára 2021 v Európe vo všeobecnosti pozorovali iné prevládajúce cirkulačné pomery ako tomu bolo v decembri 2020. V našej oblasti sa častejšie striedali teplejšie vzduchové hmoty s tými chladnejšími. Najvýraznejšie ochladenie sme zaznamenali v polovici druhej januárovej dekády. Január 2021 bol väčšinou teplotne normálny až nadnormálny (teplý) a zrážkovo zväčša normálny, na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku miestami však až mimoriadne nadnormálny. Február bol na väčšine územia Slovenska teplotne normálny, výnimkou boli len vysokohorské oblasti na strednom a východnom Slovensku, kde mesiac skončil ako teplotne nadnormálny. V priebehu februára sa atmosférické zrážky pravidelnejšie vyskytovali na našom území v prvých dvoch februárových dekádach, zatiaľ čo obdobie od 20. do 28. februára bolo na zrážky už výrazne chudobnejšie. Február skončil ako zrážkovo normálny prevažne na západe a severozápade Slovenska, naopak na strednom a východnom Slovensku bolo zrážok relatívne viac, tu bol február väčšinou nadnormálny (vlhký) a miestami až silne nadnormálny (veľmi vlhký). Marec bol na väčšine územia Slovenska teplotne normálny, pričom však výrazne prevažovali odchýlky od normálu 1981 – 2010, vrátane vysokohorských polôh. Okrem niektorých vysokohorských regiónov na severe stredného Slovenska a niektorých meteorologických staníc na východnom Slovensku bol marec z hľadiska celkového mesačného úhrnu zrážok výrazne suchší ako dlhodobý priemer, pričom skončil prevažne ako silne až mimoriadne podnormálny. Na veľkej časti Podunajskej nížiny, a miestami aj na juhu východného Slovenska, nespadlo za celý mesiac ani 10 milimetrov zrážok.
Najchladnejší apríl od roku 1997
Apríl 2021 bol v porovnaní s normálom 1981 - 2010 väčšinou teplotne podnormálny (studený), v niektorých regiónoch stredného a východného Slovenska miestami až silne podnormálny. Išlo o najchladnejší apríl od roku 1997 a jeden z desiatich najchladnejších od roku 1951. Z pohľadu celkového množstva atmosférických zrážok bol apríl priestorovo veľmi premenlivý, prevažne však normálny, miestami však aj nadnormálny (vlhký; horské oblasti stredného Slovenska alebo sever Záhoria), prípadnej aj podnormálny (suchý; Zvolenská kotlina, Stredné Ponitrie, atď.). Máj 2021 v porovnaní s dlhodobým normálom bol na väčšine územia Slovenska teplotne podnormálny, v západnej polovici územia prevažne až silne podnormálny (veľmi studený). Ide teda o už tretí máj v rade, kedy odchýlka mesačnej teploty vzduchu dosiahla podpriemerné až silne podnormálne hodnoty (2019 - 2021). Z hľadiska mesačného úhrnu atmosférických zrážok bol máj prevažne nadnormálny, v niektorých regiónoch západného a stredného Slovenska až silne nadnormálny (veľmi vlhký). Výnimkou bol len krajný východ a južná časť stredného Slovenska, kde bol máj zrážkovo normálny. Avšak s nástupom meteorologického leta 2021 prišlo aj teplé počasie. Vo väčšine dní od začiatku júna bola totiž priemerná denná teplota vzduchu vyššia ako dlhodobý priemer.
Sucho a horúčavy
Podľa SHMÚ leto v našom klimatickom pásme v drvivej väčšine rokov teplotne vrcholí počas prázdninových mesiacov, no v súčasnosti v súlade s očakávanými prejavmi klimatickej zmeny, zaznamenávame intenzifikáciu a zvyšovanie frekvencie výskytu javov, spojených s mimoriadne teplým (horúcim) počasím, aj v júni.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
