Za ostatné desaťročné obdobie zaznamenávame trend rastúcich hektárových úrod. Tieto sú najvýraznejšie ovplyvňované poveternostnými podmienkami, ktoré sa v posledných rokoch výrazne regionálne líšia. Aj preto, v extrémnejších rokoch, sledujeme vyrovnávanie, resp. zotieranie donedávna bežných rozdielov v dosiahnutých úrodách medzi jednotlivými regiónmi.
Dominantným ruchom jesenných dní na poľnohospodárskych pozemkoch je jesenná základná príprava pôdy. V súvislosti so zakladaním porastov je veľmi významným kritériom pre ich úspešné vzchádzanie príprava pôdy. Z našich sledovaní, vykonávaných v rámci monitoringov stavov porastov ozimných obilnín pred prezimovaním, často pozorujeme výrazné nedostatky v príprave pôdy pred sejbou, ktoré sa do značnej miery následne prejavujú vo vývine porastov a ich pripravenosti na prezimovanie. Tieto nedostatky majú vplyv predovšetkým na kondíciu porastov a v mnohých prípadoch pri extrémnejších podmienkach v období prezimovania spôsobujú problémy. S nimi sa potom musia porasty popasovať počas jarnej vegetácie a neraz vedú v konečnom dôsledku aj k redukcii úrod v porovnaní s porastmi, pri ktorých boli dodržané správne postupy v rámci predsejbovej agrotechniky. Nedostatky pozorujeme väčšinou na plochách, kde sú oziminy vysievané po neskôr zberaných predplodinách, čím dochádza v rámci prípravy pôdy k istému časovému stresu.
Minimalizačné a pôdoochranné technológie
V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa nielen u nás začali hľadať riešenia, ktorými by bolo možné zabezpečiť prípravu pôdy pred sejbou poľných plodín energeticky a časovo menej náročnejšími pracovnými postupmi. Začali sa spájať pracovné operácie a to využívaním kombinovaných strojových súprav. Orba bola nahrádzaná operáciami plytkého kyprenia pôdy za pomoci rotačných, tanierových, alebo radličkových kypričov. Snahou bolo minimalizovať pracovné postupy, šetriť čas i naftu - náklady.
Aj v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre – Výskumnom ústave rastlinnej výroby (NPPC - VÚRV) v Piešťanoch je problematika rôzneho zakladania porastov poľných plodín riešená ako prioritná téma, pričom je zameraná najmä na získanie podkladov pre návrh a realizáciu adaptačných opatrení pre minimalizáciu dôsledkov klimatickej zmeny v poľnohospodárstve a v krajinnom priestore. Viaceré výskumy poukazujú na skutočnosť, že pri kvalifikovanom využívaní týchto technológií vo vhodných pôdno-klimatických podmienkach, nedochádza k zhoršeniu parametrov úrodnosti pôdy. Za rozhodujúce sa považuje udržanie štruktúrneho stavu pôdy a obsah pôdnej organickej hmoty.
Aj nerovnomerné rozloženie zrážok v priebehu vegetačného obdobia, ale taktiež problémy s utuženými pôdami a ich nižšou infiltračnou schopnosťou pri vyššom objeme vody spôsobujú to, že názory na používanie rôznych technológií obrábania pôdy nie sú úplne jednoznačné. Dnes je preto často diskutovanou a stále otvorenou základnou otázkou to, či „orať alebo neorať“.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
