Obilniny zaberajú viac ako 50 percent ornej pôdy vo svete. Z pohľadu významu pre existenciu ľudskej spoločnosti sú veľmi dôležité. V archeologických náleziskách sa našli zrná pšenice, jačmeňa, prosa a ďalších druhov rastlín už z mladšej doby kamennej. Význam obilnín sa kladne hodnotí aj z agrotechnického hľadiska. Niektoré druhy ozimín skoro uvoľňujú pôdu, ktorá tak môže byť dôsledne pripravená pre následné plodiny, alebo využitá na pestovanie strniskových medziplodín na zelené kŕmenie, resp. hnojenie.
Z hľadiska obsahu významných látok označujeme obilniny ako glycidové plodiny. Vďaka priaznivému vplyvu vlákniny na metabolizmus tukov a procesy trávenia sa veľmi kladne hodnotí aj vysoká dietetická hodnota obilnín. Medzi najvýznamnejšie kŕmne obilniny patria: kukurica, jačmeň a ovos. Poskytujú jadrové krmivo s vysokou energetickou hodnotou, sú dodávateľmi vitamínov skupiny B a minerálnych látok. Na kŕmenie sa môžu využiť aj v podobe granúl, senáže, siláže resp. v zelenom stave v podobe rezanky (GPS). Skrmujú sa aj otruby, plevy a slama jarných obilnín. Hodnotnými krmovinami sú i odpady vznikajúce pri priemyselnom spracovaní obilnín ako pivovarské mláto, sladovnícky kvet a iné.
K najvýznamnejším chlebovinám na území Slovenska patrí pšenica a raž, ktoré pokrývajú zhruba 20 až 40 percent kalorickej a bielkovinovej potreby a 11 percent tukovej potreby vo výžive obyvateľstva. V rozvojových krajinách je denná energetická potreba krytá zo 60 až 80 percent obilninami, vo vyspelých krajinách je to cca 30 percent.
Ozimné obilniny majú v súčasnej rastlinnej výrobe významné zastúpenie. Sú produkčne istejšie nakoľko majú k dispozícii dlhšiu vegetačnú dobu s vyššou istotou vlahy. Ich pestovateľská technológia je plne mechanizovaná a pestovateľmi pomerne dobre zvládnutá.
Úspech pestovania ozimných obilnín závisí od mnohých faktorov. Mnohé z nich môžeme ako pestovatelia významne ovplyvniť.
Dôležitý faktor voda
Obilniny sú citlivé na deficit vody, najmä počas kvitnutia a klasenia. Množstvo vody, ktoré spotrebujú rastliny počas vegetácie je pomerne veľké a najčastejšie sa vyjadruje transpiračným koeficientom (ktorý vyjadruje množstvo vody v kg, potrebného na vytvorenie 1 kg sušiny). Priemerná hodnota transpiračného koeficientu je: pšenica 500, jačmeň 425, raž 400. Nedostatok vlahy v pôde počas sejby spôsobuje pomalšie klíčenie, riedke porasty, so slabšími koreňmi a slabšiu odolnosť voči mrazu.
Podľa požiadaviek obilnín na reakciu pôdy ich rozdeľujeme na:
Jačmeň siaty ozimný
Jačmeň ozimný sa využíva najmä na kŕmne účely, ale jeho dvojradové formy môžu byť využité aj na sladovnícke účely.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
