Ach Bože, ako hlboko sme klesli!
Aj tak by sa dala charakterizovať súčasná situácia v našom štáte z pohľadu potravinovej sebestačnosti, respektíve podielu na Slovensku vyrobených potravín na domácom trhu.
Ten už dlhodobo klesá a vlani sa znížil na alarmujúcich 32 percent, pričom pasívne saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami dosiahlo takmer miliardu eur.
To sú už čísla, ktoré nás zaraďujú nielen na jedno z posledných, ak nie už aj na posledné miesto v rámci Európskej únie, ale stavajú nás doslova na úroveň rozvojových krajín.
V podstate sa teda už naplnili slová niektorých našich politikov a liberálnych ekonómov, ktorých tvrdenie o tom, že doma potraviny vyrábať nemusíme, lebo všetko si bez problémov a za menej peňazí dovezieme zo zahraničia, pomaly aj zľudovelo.
Pri takomto štátnom marketingu sa asi ani nemožno čudovať, že spotrebiteľský patriotizmus je u nás takmer neznámym pojmom. Pritom práve on je základným predpokladom vysokého podielu domácich potravín na vnútornom trhu a tým pádom aj rozhodujúcim stimulom rozvoja domáceho agropotravinárskeho priemyslu.
ROMAN LETTRICH
