Pri prechádzkach prírodou sme často očarení pohľadom na krásnu a pestrú krajinu tvorenú lúkami, lesmi, remízkami a pasienkami popretkávanými vodnými tokmi. Málokto si však uvedomí, že najväčšiu zásluhu na dnešnom stave krajiny má práve pasenie.
Boli to naši predkovia, ktorí klčovali les, aby vytvorili plochy pre pasenie svojich stád, pretože v tom období les zaberal oveľa väčšie výmery ako dnes. Ešte v stredoveku tvoril les významnú súčasť poľnohospodárskeho výrobného cyklu. Prebiehalo odlesňovanie krajiny jednak v dôsledku nového osídlenia, ale aj rastúcej spotreby dreva ako paliva, v stavebníctve, baníctve a spracovania rúd. Na voľných plochách dochádzalo samozatrávnením ku vzniku trávnatých plôch, ktoré sa následne tiež začali využívať pasením. Zároveň s tým stúpali aj stavy hospodárskych zvierat. Najmä ovčiarstvo má na Slovensku dlhú tradíciu. V 11. až 12. storočí tvorili ovce 75 % z celkového počtu zvierat. Maximálne sa chovalo viac ako 3 milióny oviec, a to v druhej polovici 19. storočia, kedy u nás ovčiarstvo dosahovalo svoj vrchol. Z rôznych príčin sa postupne stav oviec znižoval a v súčasnosti ich máme len okolo 410-tisíc...
Viac sa dočítate v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 16.
