Malí a strední pekári to v konkurencii veľkých pekární nemajú jednoduché. Bánovskej pekárni, ktorá svojou veľkosťou patrí k stredne veľkým pekárňam, sa už vyše 30 rokov darí udržať a zveľaďovať tradičnú výrobu pekárenských výrobkov. Pekárskemu sektoru však chýba mladá krv. Navyše, ľudí, ktorých prijímajú, musia zaškoliť.
„Netvrdím, že pekár sa nedá vychovať hoci aj z obrábača kovov. Avšak progresívne výrobné technológie, inovatívne výrobné postupy a nové receptúry si vyžadujú kvalifikovaných ľudí so vzdelaním zameraným na agropotravinárstvo. A tých je v pekárenskom sektore nedostatok,“ hovorí inžinier MICHAL OREMUS, obchodný manažér firmy Jozef Oremus Pekáreň Bánov.
Pekárske remeslo je tvrdý chlebíček. Čo vás k nemu priviedlo?
„Moja cesta k tomuto remeslu nebola priamočiara. Spočiatku som pomáhal bratovi, ktorý sa vtedy venoval a dodnes sa venuje pestovaniu kvetov a paradajok. Bol som obchodným zástupcom. Túžil som však vyskúšať si aj život v zahraničí, a šesť rokov som pracoval v Anglicku. Po návrate domov som začal pomáhať otcovi v pekárni, ktorú on založil. Urobil som si pekársky kurz u nestora slovenského pekárstva Vojtecha Szemesa, a neskôr som absolvoval aj majstrovský kurz.
Keďže problematiku pekárstva som chcel poňať komplexne a získať aj poznatky z legislatívy, bezpečnosti a z hygieny potravín ako aj ďalšie znalosti, rozhodol som sa pre štúdium na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Inžinierske štúdium som absolvoval v študijnom programe Technológia a spracovanie potravín na Fakulte biotechnológie a potravinárstva. Štúdium mi umožnilo pochopiť celý technologický proces výroby chleba, a o tieto poznatky som sa potom mohol oprieť.“
Kam siaha história pekárne v Bánove?
„Pekáreň v Bánove, v obci, ktorá sa nachádza v okrese Nové Zámky, funguje už od roku 1991, kedy ju založil môj otec Jozef spolu s jeho bratom Jurajom. V roku 2000 sa otec a strýko rozhodli ísť každý svojou cestou a rozdelili si región juhozápadného Slovenska. Rozdelením pekáreň nestratila svoje dobré meno, ktoré si budovala hneď od začiatku, a to jej umožnilo udržať sa na trhu. Keď sa spoločnosť rozdelila, bánovská pekáreň si získala nových odberateľov. Aby bol stúpajúci dopyt po jej produktoch uspokojený, museli sme postupne rozširovať výrobné priestory a kapacity, a strojový park sme museli doplniť o nové strojno-technologické zariadenia. A museli sme aj rozšíriť sortiment chleba a pečiva.“
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)