V centre pozornosti dvojdňového semináru "Aká bude budúcnosť slovenského zeleninárstva" boli aj témy týkajúce sa špeciálnej rastlinnej výroby po roku 2021, ďalej certifikácia podľa normy GlobalGAP, spotrebiteľ z pohľadu marketingu, taktiež príprava vysokoškolsky vzdelaných odborníkov pre oblasť špeciálnej rastlinnej výroby.
Ing. Viera Baričičová, PhD. z Odboru rastlinnej výroby MPRV SR sa okrem iného venovala aktuálnej reforme (SPP), ktorá by mala platiť od roku 2021. Za najväčšiu zmenu filozofie spoločnej poľnohospodárskej politiky V. Baričičová považuje oblasť strategického plánovania. V princípe sa presúva väčšia zodpovednosť na členské štáty, s cieľom naformulovať stratégiu, čo chce každý štát do roku 2027 dosiahnuť. V strategických plánoch je dosť veľa prvkov, ktoré sa týkajú životného prostredia, či boja s klimatickou zmenou, t. j. týkajú sa globálnych cieľov, je možné si z nich vybrať a členský štát ich nemusí všetky zohľadňovať. V. Baričičová zdôraznila, že ak bude prvý návrh pripravený, prvovýrobcovia musia byť účastníkmi - minimálne na úrovni diskutérov s možnosťou pripomienkovať. „Je to nový prvok, ktorý tu pred tým nebol, pretože v nariadení je stanovené, že členský štát musí zapojiť do pripomienkovania všetky dotknuté zväzy a organizácie,“ uviedla V. Baričičová, podľa ktorej je to veľká možnosť ovplyvniť obsah strategického plánu.
Certifikácia GlobalGAP
Ing. Martin Calek sa vo svojej prednáške zameral na systém certifikácie správnej farmárskej praxe podľa normy GlobalGAP. Každý výrobca, ktorý uvedie do obehu, napr. zeleninu, musí dodržiavať platnú legislatívu v krajine produkcie. Obchodníci chcú mať istotu, že uvádzajú do obehu bezpečné produkty, ktoré sú výsledkom dodržiavania výrobných postupov a platnej legislatívy. Ak prvovýrobca preukáže, že spĺňa uvedené štandardy, dostane certifikát a obchodník má istotu, že nakúpená produkcia spĺňa všetky požiadavky štandardu, ktorý je postavený na národnej legislatíve. „Ak hovoríme o GlobalGAP-e, ide o vzťah medzi prvovýrobcom a obchodom, nie konzumentom,“ dodal P. Calek. Za nevýhodu M. Calek považuje, že podmienky sa z roka na rok menia a sprísňujú. GlobalGAP je štandardne uplatňovaný najmä v štátoch západnej Európy. Rozšírený je aj v severnej a južnej Amerike, na severe Afriky, čiastočne v Ázii a v Austrálii. V prípade štátov, kde legislatíva neupravuje štandardy výroby (niektoré štáty Afriky), platí minimum v GlobalGAP-e.
GlobalGAP pokrýva celú oblasť poľnohospodárskej výroby, najviac je vyžadovaný v oblastiach ovocie, zelenina, zemiaky a hydina.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
